Smútok malého pavúčika (Rozprávanie)

Smútok malého pavúčika (Rozprávanie)

Izbou sa ozýval tichý plač. Dokonca aj ukecané knihy na polici prestali klebetiť, len aby zistili, kto to tak usedavo narieka. Vždy pokojný a tichý kaktus, zaujímajúci svoje obľúbené slnečné miesto na okne, vyzval nešťastníka, nech ukáže svoju tvár. Na prekvapenie všetkých obyvateľov izby vyšiel spoza skrine malý čierny pavúčik, ktorého všetci poznali ako veselého a usmievavého.

„Čo sa ti stalo, maličký?“ spýtal sa ho kaktus.

Drobec si utrel svojich niekoľko párov očí a posťažoval sa: „Môj spolubývajúci ma nemá rád.“

„Tvoj spolubývajúci?“ nechápal kaktus.

„Človek, ktorý tu so mnou býva. Už niekoľkokrát na mňa bezdôvodne kričal a dokonca sa ma pokúšal zavraždiť. Čo robím zle? Veď moja pavučina vôbec nezaberá toľko miesta ako jeho posteľ, nepúšťam si nahlas hudbu a ani dievčatá si sem nevodím tak často ako on.“

Kaktus sa zamyslel a povedal: „Možno by si mal na niekoľko dní odísť. Uvidíš, hneď ťa zavolá späť, keď sa ho tá mušacia háveď pokúsi zožrať zaživa!“

„Ale muchy nie sú háveď – keby nebolo ich, nemal by som sa čím živiť,“ odvetil pavúk.

„Tak čo je potom tá háveď?“ spýtal sa kaktus.

„To neviem, no som si istý, že žiadne zviera to nebude. Každý z nás je niečím výnimočný a všetci zaujímame špeciálne miesto v prírode. Sme jeden od druhého závislí. A to najdôležitejšie, všetci sme si rovní. Či už sú to muchy, pavúky, hady, myši, chrobáky, vtáky, psy, ryby, slony alebo ľudia. Nikto z nás nie je viac alebo menej ako ostatní. Všetci máme rovnaké právo žiť a zo života sa tešiť.“

Vždy pokojný a tichý kaktus sa usmieval. Malý pavúčik ho zaskočil svojou múdrou rečou. Vtom mu však napadol ďalší dôvod, prečo by človek nemohol mať pavúčika rád.

„Čo ak sa ťa tvoj spolubývajúci len bojí?“

„Bojí? A prečo by to robil? Som snáď nejaká obrovská krvilačná beštia?“ Pavúkovi sa opäť tisli slzy do všetkých párov očí.

„Samozrejme, že nie. Možno sa ťa bojí len preto, že si šťastnejší, skromnejší a múdrejší ako on.“

„Ale mňa sa predsa nemusí báť! Nám, zvieratám, nezáleží na tom, či sú ľudia múdri alebo hlúpi, pekní alebo škaredí. Tak ako sa oni budú správať k nám, tak sa my budeme správať k nim. Veď je to úplne logické. Prečo by sme im mali ubližovať, keď namiesto toho môžeme žiť v mieri a tolerancii a rozdávať lásku?“

Kaktusu sa veľmi dobre počúvali slová mierumilovného pavúčika. Vtom však prišiel do izby jeho spolubývajúci a jedným švihom ruky ho zabil.