Ako som sa prestala báť pavúkov (Rozprávanie)

Ako som sa prestala báť pavúkov (Rozprávanie)

V triede sa prechádzal jeden veľký a chlpatý pavúk. Len tak, lebo sa mu chcelo. Nikto si ho však nevšímal, lebo bola prestávka a každý mal na práci niečo zaujímavejšie, ako sa starať o nejakého pavúka. Pozornosti sa mu dostalo, až keď vyliezol na lavicu Beáty a Fanny.

Najprv sa nič nedialo, no keď si Beáta chcela zobrať mobil zo stola, spustil sa odrazu hrozný krik: ,,Pavúk! Ááááá! Dajte ho preč!“ Chalani sa, samozrejme, začali len smiať a dievčatá začali utekať od jej lavice, všetky, až na Fanny, ktorá si pavúka v pokoji nechala prejsť na ruku a vyložila ho na vonkajšiu parapetu okna. Celé toto videla aj ich učiteľka a bola veľmi prekvapená, podobne ako aj celá trieda.

,,No, strávila som víkend s babkou a neviem, či viete, babka je ešte stále pracujúca deratizérka a na jednu svoju akciu ma aj zobrala.“ A tak im Fanny vysvetlila, čo sa stalo.

Tento víkend som bola u babky, lebo rodičia išli preč a odmietli ma nechať samú doma. Protestovala som, lebo som mala iné plány, ale nedalo sa nič robiť. Babka býva na okraji mesta, takže som tam bola úplne stratená a ešte mi aj zobrala mobil, že vraj nech s ňou trávim viac času, akoby som tam práve nebola zavretá na celé dva dni, pche! V každom prípade, v sobotu mi babka oznámila, že zajtra ideme na jednu akciu, jej prácu. Najprv som neverila vlastným ušiam. Hneď som sa začala vykrúcať a snažila sa z toho dostať. Prosila som, odmietala, dokonca som jej aj pripomínala svoj strach z hmyzu a aj som nadávala. Jediné, čo som z toho získala, bola akurát kázeň o odvrávaní a o tom, ako dohliadne, že sa pôjdem za tie reči vyspovedať k jej farárovi, vraj ona pozná takého, čo zoberie aj takú hriešnicu nepokrstenú ako ja! Ešte si trochu zanadávala na mojich rodičov, väčšina hlúpych poznámok bola na moju mamu, a išla pripraviť obed akoby nič.

Na ďalší deň ma babka zobudila o pol šiestej: ,,Vstávaj, spiaca krásavica, tie chrobáky sa samé nevyhubia.“ Ako som mohla zabudnúť! Čo už, nemám na výber. Šla som sa pripraviť a prezliecť do špeciálneho obleku a už o pol hodinu sme vyrážali. Babka si cestou spievala Michala Dávida a keď šla pesnička Nonstop, tak sa to nedalo vydržať. Keď sme už konečne došli na miesto, skoro som odpadla. Okolo celého domu pobehovali chrobáky a pavúky, to bolo neskutočné! Ako z hororu! Chcela som vbehnúť späť do auta, no babka ho už zamkla a stihla dokonca vybrať aj všetko náčinie. Začala som tak úprimne prosiť, že by to pohlo naozaj snáď každým. S mojou babkou však nie. Vystrojila ma a nakázala mi, nech len opakujem po nej. Prišli sme ku dverám, babka vytiahla kľúče a tam...

,,Nevyrušuj Maroš!“ povedala Táňa, ,,prosím pokračuj, je to dosť zaujímavé.“

Tak som pokračovala.

Celá chodba bola plná pavúkov! Už som sa otáčala s tým, že babke utečiem, no prekvapilo ma, že sa ma nepokúšala zastaviť. Pozrela som na ňu a videla som smútok v jej očiach a nemohla som si pomôcť, len sa zastaviť.

,,Keď chceš, tak choď. Ja ťa už nebudem držať. Chcela som len stráviť čas so svojou vnučkou a pomôcť jej prekonať strach, o ktorom viem, nemysli si, že som zabudla.“ S týmito slovami zdvihla okoloidúceho pavúka a ukázala mi ho. ,,Pozri sa naňho, veď on sa ťa bojí viac ako ty jeho. Len to skús.“ Videla som to šťastie v jej očiach, keď som pristúpila. ,,Pavúky dokážu uloviť veľký počet hmyzu a regulujú rovnováhu v prírodných procesoch nenahraditeľným spôsobom a zabezpečujú, aby sa hmyz nebezpečne nepremnožil. A vieš, že podľa nich vieme určiť, či je prostredie znečistené?“

Hoci som potrebovala ešte dva pokusy, zvládla som to a poviem vám, nebolo to vôbec také zlé, a to potešenie v očiach mojej babky... stálo mi to za to. Jedna vec mi však ešte stále nesedela: ,,Babka, keď máš tú háveď tak rada, prečo ich teda zabíjaš?“

,,Drahé dieťa moje, nikdy by som im neublížila. Ja ich len uspím, pozbieram a vypúšťam do prírody. Vieš, práca na dôchodku má svoje výhody. Jednou z nich je aj more voľného času.“ Potom sa začala smiať a aj ja som sa k nej pridala. Po tomto vysvetlení a objasnení sme sa pustili do práce. Trvalo to síce celý deň, ale za celý ten čas, čo sme spolu strávili, som sa nasmiala tak, že som sa skoro udusila. Bol to jednoducho krásny zážitok. Na ďalší deň, keď som odchádzala, som babke sľúbila, že si to ešte určite zopakujeme...

„No, tak som teda stratila strach z hávede, hmyzu a iných malých potvoriek, strávila krásne chvíle s babkou a spoznala ju z úplne nového uhla.“

„To je na dlho pani učiteľka,“ povedala som jej.