Červené hryzú (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: celestina (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 17.11.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 683 slov
Počet zobrazení: 292
Tlačení: 43
Uložení: 47

Červené hryzú (Rozprávanie)

Malinký mravec preliezol Katke po podrážke červenej sandálky, s námahou sa jej vyštveral na palec ľavej nohy, aby ju mohol poštekliť a zliezť po ostatných prstoch ako po schodíkoch späť na zem. Hlavu mala podopretú o koleno a ústa trochu pootvorené. Toto bol dobrý mravček, čierny, tie nehryzú. Na zadku cítila kamienky, ktorými boli vydláždené schody. Keď sa postaví, bude mať v koži vysedenú mozaiku, ale nik okrem nej sa to nedozvie, lebo ju zakryje sukňa.

Mravce pobiehali po kamienkoch, veľmi sa ponáhľali, nechceli vyliezť Katke na ruku, ani na zaprášený lístok skorocelu, čo im nastrkovala. Nebolo pre ňu ťažké sa zabaviť v školskej družine, aj keď sa nechcela hrať loptové hry. Laura odchádzala domov vždy o jednej a Katka ostávala v družine až do pol tretej. Bez Laury to bola otrava, dohodli sa, že raz spolu utečú a pôjdu do cukrárne, ale ešte nevymysleli ako, tak jej nezostávalo nič iné, ako sedieť na teplých schodoch a pozorovať mravce.

Nudíš sa?“ Tomáš na ňu vrhol tieň.

„Nie, pozerám sa na mravce,“ odpovedala. Tomáš bol štvrták.

„Čierne alebo červené?“

„Oboje. Ale červené hryzú.“

„Dobre, že ich nepáliš lupou.“ Keď bol v družine niekto štvrták, to už niečo

znamenalo. „To niekto robí? Hnusné.“

„Vieš, keď dáš lupu do správneho uhla...“

„To viem, dá sa s tým založiť aj oheň. Ale nevedela som, že tak niekto ubližuje mravcom.“

„Už ste sa o tom učili?“

„Nie, ukázal mi to starký. Skoro podpálil záhradnú stoličku.“

„A čo sa učíte?“

„Na prvouke? Hlavne o počasí a tak, ale radšej mám čítanie. Už som vedela čítať, keď som šla do školy, ale teraz viem ešte lepšie a čítam veľa kníh.“

„Ktoré knihy si čítala?“

Všimol si ich Kubo. Blonďavý tretiak. Na školskom výlete hodil do ohňa na opekanie slimáka. Dostal asi päť čiernych bodov a poznámku do žiackej a bolo to hrozné. Potom družinárka vysvetľovala všetkým deťom, aké zlé je ubližovať zvieratkám. Katka sa vtedy pozerala do zeme a hrala sa s dlhými steblami trávy okolo pníka, porezala si prst, ale hanbila sa priznať, že nevie, aká vie byť tráva ostrá, tak krvavý prst strčila do vrecka. Mamka sa hnevala, že si zašpinila nohavice, ale vôbec nerozumela, aké by to inak bolo trápne.

„To by som do teba nepovedal, Tomáš!“

„Čo by si nepovedal?“

„No... Štvrták a prváčka.“

To je hanba. Katke sa obrátil žalúdok a v ňom obed z jedálne. Počas obeda sa nesmelo chodiť na záchod, kto šiel, dostal čierny bod a za tri čierne body šla poznámka do žiackej. Červeným perom! Pred tým, ako mohli odniesť obed, museli ho ukázať družinárke, tá buď prikývla, alebo povedala, že ešte desať plných lyžíc polievky. Alebo svojou vidličkou rozdelila ryžu na dve časti a ukázala na tú, ktorú malo dieťa zjesť skôr, než obed odnieslo. Staršie deti si losovali, do čieho taniera prelejú polievku, aby ju prepašoval k okienku so špinavým riadom, mladšie deti sa báli. Katka dnes ostala v jedálni sedieť sama, kým sa ostatné deti odišli hrať, lebo nedojedla svoje šľachovité mäso. Sadli si k nej nejaké ôsmačky a povedali jej, že to môže odniesť, že sa to nik nedozvie, ale ona sa bála, že dostane druhý čierny bod a to si nemohla dovoliť. Ten prvý dostala, lebo nejaké dievča rozbilo pohár a ona vykríkla a vyrušila ostatných pri jedení. Tak svoje šľachovité mäso pekne poprežúvala a k okienku odniesla prázdny tanier.

„Kubo, neprovokuj prosím ťa,“ povedal Tomáš pokojne

„Ale fakt, nezdá sa ti, že je malá?“ ukázal Kubo prstom na Katku, ktorá bola plná hnevu, že Kubo povedal, že je malá. Odkedy dočiahla na všetky

vodovodné kohútiky bez pomoci dospeláka, cítila veľká. Dokonca už mala deväť trvalých zubov a určite vedela čítať krajšie ako Kubo, lebo chalani nevedia pekne čítať.

„Vieš čo, daj mi pokoj,“ povedal Tomáš Kubovi a otočil sa na Katku: „Nič si z toho nerob, on si len niečo kompenzuje.“ Potom sa ešte chvíľu rozprávali a Tomáš sa vrátil k ostatným deťom a ich loptovej hre.

Teraz sa Katka pozerala na mravce oveľa spokojnejšie. Večer porozprávala mamke, aká je veľká, že sa s ňou rozprávajú aj štvrtáci a opýtala sa, čo to znamená, keď niekto kompenzuje.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu