Neexistuje lepšia ilúzia ako strach (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: celestina (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 17.11.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 715 slov
Počet zobrazení: 407
Tlačení: 42
Uložení: 50

Neexistuje lepšia ilúzia ako strach (Rozprávanie)

Máriu zobudil uprostred noci hlasný zvuk. Okamžite si uvedomila, že v posteli leží sama. Porozhliadla sa okolo seba, jej ruky naslepo hľadali osobu, s ktorou si pred pár hodinami líhala do postele. Hodinky na nočnom stolíku ukazovali 1:21. Tajne dúfala, že za ten hluk z obývačky alebo kuchyne môže Braňo a nie dajaký zlodej.

Pomaly vstala z postele a namierila si to za zdrojom hluku. „Braňo?“ spýtala sa do prázdnej izby, no bez odozvy. Spoza rohu vykukol Braňo, v oboch rukách kŕčovito zvieral metlu. Oblečený bol len v pyžame, ktoré sa skladalo z boxeriek a starého deravého trička. Jeho blond vlasy pripomínali vtáčie hniezdo a jeho oči boli plné strachu. „Mária! Vďakabohu, že si hore!“ Mária sa len uškrnula: „Polnočné upratovanie?“

Braňo ukázal metlou smerom ku spálni. „Na chodbe je príšera a už hodinu sa nemôžem dostať do postele.“ Vidina Braňa, ako pochoduje po obývačke s metlou v ruke, jej vyčarila úsmev na tvári. „Nevidela som žiadnu príšeru, Branko. Poď späť.“ Otočila sa a očakávala, že Braňo ju bude nasledovať, no keď nepočula žiadne kroky, obzrela sa. Braňo mal vystrašený pohľad a jeho ruky, ktoré stále zvierali metlu sa triasli.

„Braňo?“

Pomaly si vydýchol. „Len... nechaj ma, nech ti to vysvetlím, okej? Len, len ma prosím nesúď.“

Z jeho očí vyčítala strach, tak len vystrela ruky, mlčky ho zovrela vo svojom náručí. Nevedela, čo ho presne vystrašilo, ale chcela ho utešiť skôr, než sa ho začne na čokoľvek vypytovať. Braňo okamžite odhodil metlu a objal ju. Jeho prsty sa zaborili do chrbta trička, známa vôňa ho začala takmer hneď upokojovať.

„Zlatko, úplne sa trasieš. Mal si nočnú moru?“ Braňo len pokrútil hlavou. Aby ho upokojila, priviedla ho ku gauču, na ktorý si spolu sadli. „Môžeš mi to povedať. Ja ťa nebudem odsudzovať.“

Jeden z dôvodov, prečo ju Braňo miloval bol, že nech sa dialo čokoľvek, vždy ho podporila. No teraz to bolo niečo, za čo sa mu ľudia vždy vysmievali, či už jeho brat alebo matka. Vedel, že brat sa ho nesnaží zosmiešniť, no keď ho vlastná matka nazvala hlupákom, jeho štrnásťročné ja to zranilo.

„Braňo? Počuješ ma?“ Mária ho jemne štuchla do líca.

„Prepáč.“

„To je v poriadku, len mi povedz čo ťa trápi.“

V tom okamihu si Braňo uvedomil, ako blízko boli k chodbe. Obzeral sa okolo seba, či náhodou neuvidí tú príšeru, no nikde ju nevidel. „Stále je tu. Viem, že tu je. Ale...“ pozrel sa na ňu s prosbou v očiach, „mohla by si sa ísť pozrieť?“

Mária si odfúkla. „Branko, ja ani neviem, čo mám hľadať. A ty si policajt. Prečo nejdeš?“

„Nie!“ Braňo si prikryl ústa, keď si uvedomil, že vykríkol. „Prepáč. Nechcel som kričať.“

Len sa slabo zasmiala: „Dobre, pýtam sa naposledy. Čo sa deje?“

„Myš. Neskutočne sa ich bojím a... na chodbe je jedna. A je obrovská.“ Mária sa usmiala, no mátalo ju Braňovo vydesené kričanie. Toto nie je dobré. Braňo sa bojí myší? Braňo, jej dvojmetrový svalnatý policajt, ktorý denno-denne čelí zločincom, sa bojí myší? A čo má povedať ona? Bola strachopud. Ona bola tá, čo sa bála pavúkov a myší a trpela klaustrofóbiou. No pri pohľade do Braňových očí plných nádeje sa zhlboka nadýchla.

„Okej, tak idem a zbavím sa jej, ty môj statočný policajt,“ doberala si ho. Braňo našpúlil ústa, akoby trucoval: „Som statočný.“

„Viem, že si, zlatko,“ povedala, pohladkala ho po vlasoch a vtisla mu pusu na čelo. „Dnes budem ja tvoj rytier v lesklej zbroji.“ Schmatla zo zeme metlu, spoza rohu vedro, ktoré tam zrejme nechal Braňo, a vykročila na chodbu.

„Okej, ty to dáš,“ zašomrala si popod nos. Už nemusela hrať, že je odvážna, no aj tak sa snažila zabrániť rukám, aby sa klepali. Keď začula zvuk, prudko sa otočila. Tam jej do očí pozerala malá myška, veľká asi ako polovica jej

„Mala si mi povedať, že sa tiež bojíš myší!“ Mária sa len potichu zasmiala a pritúlila sa k Braňovi. Obaja ležali v posteli, bdelí po stretnutí s tou malou beštiou. „Ja to myslím vážne, Mária! Nedonútil by som ťa k tomu, ak by som...“

Umlčala ho bozkom na pery. „Ak ťa to upokojí, som si na deväťdesiatpäť percent istá, že som vďaka tebe prekonala svoj strach z myší.“

„Naozaj?“

„Áno, dobrú noc.“

„Dobrú noc, ty môj rytier v lesklej zbroji.“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu