Netopierie prekvapenie (Rozprávanie)

Netopierie prekvapenie (Rozprávanie)

S netopiermi sa kamarátim už nejaký ten čas. Ja viem, že keď sa povie slovo

„netopier“, hneď si predstavíte hororové scény z filmov o grófovi Draculovi a upíroch cicajúcich ľudskú krv, čo sú, mimochodom, moje obľúbené filmy. Napohľad je toto zvieratko škaredé a odpudzujúce, ale ak sa pozriete naňho trochu inak a pridáte kúsok fantázie, zistíte, že je to nádherný, lietajúci a hlavne užitočný tvor. Poviem vám, ako to celé začalo.

Môj pes Max jedného dňa štekal na strechu ako bláznivý. Pobehoval, kňučal, vyskakoval. Bolo to už také otravné, že som nakoniec vyliezla na povalu, aby som zistila, čo Maxa tak veľmi zaujalo. Na povale bola tma ako v rohu. Nič som nevidela. Zrazu som začula akýsi piskot. Veľmi som sa zľakla a rýchlo som bežala za tatinom.

„Tati, tati, hore na povale straší! Počula som tam divný pískavý zvuk a nebola

k rebríku. Vyšli sme hore a potichu sme sa prikradli k miestu, kde som začula ten piskot. Prehľadali sme celú povalu, ale nič sme nenašli.

„Asi sa ti to len zdalo. A Max šteká na všetko, veď je to pes,“ povedal tatino a chcel odísť. V tej chvíli to zapišťalo. Zvuk prichádzal spoza dreveného trámu na streche. Zasvietili sme na to miesto baterkou a zbadali sme tam dve malé čierne čudá. Boli to netopiere. Skoro som od strachu odpadla. Hneď som si spomenula na historku, ktorú mi raz rozprávala mamina. Netopier sa vraj zamotal do vlasov jej kamarátky a museli ju ostrihať dohola, aby ho odtiaľ dostali. Bŕŕŕ. Striaslo ma. Uvedomila som si však, že keď chcem byť veterinárka, nemôžem sa predsa báť zvierat.

Rozhodla som sa zakročiť. Obliekla som si výstroj, ktorý sa skladal z babkiných rukavíc do záhrady, tatinových montérok, na nohy som si natiahla dedove gumáky a posledná položka môjho „ochranného odevu“ bol mamin klobúk, ktorý nosí na dovolenky k moru. Je na ňom taká veľká slnečnica. Pomaličky som sa priblížila k netopierom. Zistila som, že jeden z nich je zranený a druhý bol zamotaný do siete, ktorú tam mal odloženú dedko. Chytila som ich opatrne do rúk a vložila do škatule od topánok. Nasadli sme do auta a išli sme s nimi k veterinárovi, ktorý nás veľmi dobre pozná. Vždy cez prázdniny mu pomáham v ambulancii. Hrám sa so zvieratkami, utešujem ich, ak ich čaká nejaký zákrok, a odvádzam pozornosť, aby sa nebáli. V tom som majster.

„Čo sa stalo Saška, niečo s Maxom?“ spýtal sa, keď ma uvidel v čakárni.

„Nie, tentoraz to nie je Max,“ odvetila som tajomne. „Priniesla som dva netopiere, ktoré som našla na našej povale.“

Porozprávala som doktorovi celý príbeh od začiatku, ako Max neustále štekal, ako sme ich s tatinom objavili, ale aj o tom, ako som sa vyzbrojila, keď som ich išla chytiť, lebo sa mi zdalo, že nie sú v poriadku.

Doktor sa usmial a pochválil ma. Povedal, že raz bude zo mňa vynikajúca veterinárka, pretože som odvážna a viem pomôcť aj takému zvieratku, ktoré ľudia odsudzujú a boja sa ho. Veľmi ma to potešilo a bola som na seba hrdá. Potom netopiere vyšetril a povedal nám, že si ich tam pár dní nechá na pozorovanie. Keď sme prišli domov, neustále som rozmýšľala, čo s nimi urobím. Postavili sme im na povale malý domček.

O niekoľko dní zazvonil telefón.

„Saška, môžeš si prísť pre tú rodinku netopierov.“

Nechápala som, že akú rodinku. Hneď pri vstupe do ambulancie som zistila, o čo ide. Z dvoch zranených netopierov, ktorých som tam priniesla, sú zrazu piati.

„Saši, budeš krstná mama a musíš vymyslieť nejaké mená!“ povedal doktor a usmial sa.

Dvojica, ktorú som priniesla, tvorila pár a samičke sa narodili tri malé netopierie mláďatá. Mená mi napadli hneď, ako som ich uvidela všetkých pohromade.

„Otec Tesák, mama Luna a tí malí nezbedníci budú Spln, Hviezda a Nov,“

vyhŕkla som.

Mená sa všetkým páčili a ja som si ich konečne odniesla domov. Na domček som im pripevnila tabuľku s nápisom „Rodinka Blackových“.

Netopiere sú napriek svojmu strašidelnému pôvodu a nepeknému vzhľadu veľmi užitočné. Jedia hmyz, ktorý nám ľuďom škodí a je nám nepríjemný. Viem, že na svete je veľa bezbranných zvierat, ktoré potrebujú našu pomoc či ochranu. Nebuďme preto ľahostajní a chráňme si našu prírodu a všetko živé v nej, či už je to pekné, alebo pomenej.