Nočné dobrodružstvo (Rozprávanie)

Nočné dobrodružstvo (Rozprávanie)

V živote sa stávajú rôzne príbehy. Aj ten môj, ktorý vám rozpoviem, sa skutočne stal. Je o jednej rodinke, ktorá získala nového obyvateľa domu, aj keď ho vôbec pôvodne nechcela.

Bola horúca, letná noc. Vonku bolo veľmi dusno a deti mali okná v izbe otvorené. Prišla mama a skontrolovala či je všetko tak, ako má byť, aby sa deťom dobre dýchalo. Mladšia Katka bola ale veľký strachopud

a veľmi sa bála, že im niekto alebo niečo vlezie dovnútra. Prikryla sa až po uši, aj napriek tomu, že v izbe bola horúčava. Dych sa jej zrýchlil, srdce sa rozbúchalo ako zvon. Náhle bolo v izbe počuť zvláštny zvuk.

Katka ticho prehovorí: ,,Vierka, spíš? Počuješ toto, čo ja?“ Vierka ale spokojne spala ďalej, užívala si jemný vánok a vôňu lesného vzduchu. Vierka bola totiž veľkým milovníkom prírody, zatiaľ čo Katka prírodu rada nemala a už vôbec nie hmyz a pavúky. Lenže čudný zvuk vôbec neprestával.

Zobudila sa aj Vierka a rozhodla sa, že vypátra, čo vydáva ten zvuk. Spolu so sestrou cupotali po chodbe a zobudili aj najmladšiu sestru Aničku.

,,Čo robíte? Čo toľko lietate po chodbe? Veď zobudíte aj rodičov! Choďte si ľahnúť!“ povedala rozospatá Anička. Ale vtom aj ona začula silné

,,cvrk, cvrk, cvrk“. Prekvapene ostala stáť a neveriacky krútila hlavou.

,,To len preto vystrájate? Asi to bude nejaký chrobáčik. Ty, Vierka, by si to mala vedieť!“ Vierka sa začala smiať, no Katka sa pustila do plaču. Bála sa a potichu povedala: ,,Možno si len niekto cvrkol. Priznajte sa!“ Sestry sa začali smiať ešte viac, až sa váľali po zemi. Cvrkanie však silnelo čoraz viac. Keďže Katka by nezaspala, až kým votrelca nenájdu, sestry sa rozhodli hľadať príčinu alebo pôvodcu nezvyčajného zvuku.

Spoločne prehľadali celé horné poschodie. Katka si z kuchyne zobrala tĺčik na mäso a oháňala sa ním na všetky strany. Anička s Vierkou prehľadávali všetko pod kobercami, za posteľami, za skriňami. Poprechádzali všetky škáry, no nič sa im nepodarilo nájsť. A neznámy votrelec naďalej vydával zvuky a pohyboval sa z miesta na miesto. Katka to už nemohla vydržať, odhodila tĺčik na mäso a rýchlo sa utekala skryť pod perinu.

Pátranie Aničky a Vierky pokračovalo ďalej. Cítili sa ako v akčnom filme, hra na detektívov ich bavila. Zrazu Anička vykríkla: ,,Dievčatá, tu to je! Katka, poď rýchlo sem, lebo ťa to zje!“ Katka spustila silný plač, vzala tĺčik zo zeme a opäť sa ním oháňala na všetky strany.

prestaň vystrájať a plakať,“ povedala Vierka. Katkin plač však neutíchal:

,,A čo keď ma to silno poštípe? Alebo dokonca pohryzie? Do tela sa mi dostane jed a ja už viac neuvidím mojich spolužiakov v škole.“ Sestry sa začali smiať a dohovárali Katke, nech sa upokojí a prestane si vymýšľať hlúposti.

Až v tejto chvíli sa však začal cirkus! Cvrček opäť skočil za dvere, za posteľ, na stôl. Dievčatá sa ho snažili chytiť, no neustále im odskočil. Katka všetko sledovala so zatajeným dychom spod periny, keď sa zrazu postavila, vzala zo skrinky svoje vedierko a vyhlásila: ,,Už mám toho dosť! Ste obidve nešikovné. Pomôžte mi toho nepriateľa chytiť do vedierka a skončime to s ním!“ A tak cvrček skákal, dievčatá za ním a Katka, roztrasená a so zatajeným dychom držala vedierko v rukách a sledovala skoky cvrčka. Kto by sa na dievčatá v tej chvíli pozeral, myslel by si, že im úplne preskočilo.

Cvrček konečne skočil do vedierka, ktoré držala Katka. Rýchlo ho položila na stôl a prikryla dekou, aby nevyskočil von. Dievčatá ostali stáť ako sochy a Katka ani sama neverila, čo to vlastne dokázala. Odrazu sa otvorili dvere a do izby vošiel rozospatý ocko. ,,Dievčatká moje, čo vy tu vystrájate o takomto čase? Veď robíte väčší hluk ako počas dňa. Čo to máte pod dekou? A prečo je na zemi tĺčik na mäso?“ spýtal sa. Vierka a Anička nehybne stáli a Katka poťahovala nosom. Ocko odkryl deku, nazrel do vedierka a začal sa smiať:

,,Ha-ha-ha... to len kvôli tomu tu robíte takýto krik a neporiadok? Veď je to len malý cvrček, ktorý je teraz asi viac preľaknutý ako vy tri dokopy!“

Vierka s Aničkou prehlásili, že ony strach nemali, len Katka po celý čas plakala a chcela návštevníka vyhnať s tĺčikom. Ocko zavolal Katku k sebe a povedal jej: ,,Katka, upokoj sa, maličká. Možno sa ti cvrček nepáči. Vystrašil ťa jeho zvuk a možno aj to, ako vyzerá. No cvrček je pre nás potrebný. Je to plaché zvieratko a ver, že on prežíval oveľa väčší strach ako ty sama. Má však veľmi silné nohy, preto takto skákal a stále vám utiekol. Predstav si, že niektorí ľudia si v reštaurácii dajú hmyz v čokoláde.“ Katka pokrútila hlavou

a odpovedala: ,,Ocko nevymýšľaj si. Veď sa na neho pozri. Azda by si si ho namáčal do čokolády a dal si ho na olovrant?“ Ocko sa usmial a všetkým sestrám vysvetlil: ,,Nemusíte sa ho báť. Nič vám nespraví a ani vás nezje!“

Katka pochopila, že fňukala naozaj zbytočne a dokonca jej prišlo ľúto, že sa tejto nočnej návštevy chcela zbaviť pomocou tĺčika na mäso. Cvrček sa jej dokonca tak zapáčil, že si zaumienila kúpiť knihy o hmyze. Cvrčky začala zbierať do veľkých pohárov a kŕmila ich šalátom. A piškótami. Dokonca si nechala nočného kamaráta a dala mu meno Skočko. Pre Katku sa stal Skočko novým členom rodiny a o nočnom dobrodružstve troch sestier rozprávala aj deťom. Vysvetľovala im, aký prínos majú tieto zvieratká pre prírodu a ľudí.