Pavúčia sieť (Rozprávanie)

Pavúčia sieť (Rozprávanie)

Každý človek má z niečoho strach. Niekto sa bojí tmy, iný výšok. Ja sa bojím pavúkov. Sú chlpaté, nechutné, odporné, škaredé, hnusné! A tie ich pavučiny! Neznášam, keď je v rohu miestnosti nejaká, čo i len maličká pavučinka.

Bola jeseň. Zobral som si košík a vybral som sa na huby. Vedel som, že ich bude dosť, lebo deň predtým pršalo. O niekoľko minút som mal takmer plný košík. V kroví som zazrel obrovské dubáky a hneď som sa za nimi načiahol. Vtom som sa zamotal do pavučiny. Bola taká obrovská! Uprostred trónil veličizný pavúk a vôkol neho množstvo jeho koristi. Bolo mi z toho zle. Zľakol som sa a ozlomkrky utekal opačným smerom, čo mi nohy stačili. Pri behu som sa potkol o konár a spadol som. Poranil som si koleno a navyše sa mi vysypali všetky huby.

„Nič sa nedá robiť,“ povedal som si, a krívajúc som pokračoval v ceste

domov.

„Áááááu!“ skríkol som na celé ústa, a ozvena mojej bolesti určite preletela celým lesom. Priamo do rozbitého kolena ma uštipol komár. A vtedy som si uvedomil, že tá veľká pavučina bola plná hmyzu. A keby nebolo pavúkov, bolo by ich oveľa viac a znepríjemňovali by nám život na každom kroku.

Stále sa bojím pavúkov a stále nemám rád pavučiny. Ale naučil som sa, že sú súčasťou našej prírody a tá dozerá, aby všetkého bolo tak akurát.