Preteky s osami (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: celestina (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 17.11.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 548 slov
Počet zobrazení: 666
Tlačení: 50
Uložení: 47

Preteky s osami (Rozprávanie)

Jedného krásneho letného dňa sme sa s kamarátmi vybrali do lesa na huby. Už nás nebavilo len tak sedieť doma, nuž prečo sa nepozrieť, ako to vyzerá u nás v lese?

Slovo dalo slovo a onedlho sme už kráčali na lesnú obchôdzku. Bolo nás päť, čiže o zábavu bolo postarané. A to som vtedy ešte netušil, že najväčším zabávačom budem práve ja. Keď sme pomaly vchádzali do lesa, boli sme pohrúžení do pestrej debaty. V lese sme si povedali, že sa každý poobzerá po nejakých hubách. Hľadal som, hľadal, ale tie hubaté potvorky sa predo mnou statočne ukrývali. Po čase ma to neúspešné pátranie prestalo baviť. Začal som pobehovať po lese a prezerať si jeho čarovné zaujímavosti.

Po ceste som stretol veveričku, ktorá ma fascinovala svojimi neuveriteľne rýchlymi pohybmi. Odrazu som dostal nápad. Čo keby som aj ja bol na chvíľu takou obratnou veveričkou!? V diaľke som už zbadal kamarátov, ako unavení oddychujú pod košatým stromom. Začal som poskakovať, hľadať oriešky a bútľavé stromy. Kamaráti spočiatku nechápavo zízali, ale čoskoro môjmu vystúpeniu porozumeli a dobre sa bavili. Hoci som po ceste žiadne oriešky nenašiel, túžba byť veveričkou vo mne zostala a hľadal som ďalej. Cestou som narazil na pár vetvičiek ašišiek, ale to sa mi veľmi nepáčilo. Odrazu som zahliadol na rovinke zvalený kmeň duba. ,,Tak, toto už áno,“ povedal som si a rozbehol som sa k nemu. Keď som k môjmu vysnenému drevu prišiel, začal som z neho pomaličky odlupovať kôru. Bol som už v polovici svojej usilovnej práce, keď som

Zrazu z neho začali jedna po druhej vylietať osy. A vtedy som si povedal:

,,Lukáš, tak toto si asi robiť nemal!“ Viac som už rozmýšľať nestihol. S vreskotom a jačaním som začal utekať smerom ku kamarátom. Ani mi nenapadlo, že tie osy sú také skvelé pretekárky. Bol som si istý, že osy moje jačanie pochopili ako štartový výstrel a leteli súčasne so mnou. Cestou si spestrovali preteky drobnými ale presnými vpichmi do môjho spoteného tela, no v tom strese som si to vôbec neuvedomoval. Keď som konečne uplakaný a ukričaný dobehol ku kamarátom, nechápavo pozerali. Po celý čas si mysleli, že sa ešte stále hrám na veveričku a poriadne sa smiali z môjho presvedčivého hereckého výkonu. Víťazka pretekov stihla v cieli ešte pichnúť jedného z divákov do hlavy a smiech zrazu utíchol. O čo išlo, pochopili, keď uvideli moju dopichanú maličkosť.

,,Prepánajána, Lukáš a tebe sa čo stalo?“ Okamžite ma odprevadili domov. Celý opuchnutý som si sadol doma v záhrade na stoličku. Zľaknutá mamka mi hneď priložila na rany ľad a čakali sme, kým odpuchnem. Bol som na moje pretekárky strašne nahnevaný a kládol som si otázku, načo vôbec taká háveď existuje. Odpoveď mi poskytla moja múdra sestrička Karinka. Doniesla knihu a odcitovala: ,,Osa obyčajná je blanokrídly hmyz, ktorý je pre človeka užitočný. Ničí škodce, napríklad vošky. Je hlavným opeľovačom všetkých druhov rastlín.“

Uf, páni, to som vôbec nečakal. Čo ja všetko ešte neviem! Večer, keď som pomaly odpuchol, trávil som čas na internete hľadaním informácií o tomto hmyze. Už som sa na moje osie spoločníčky vôbec nehneval.

Toto bol teda môj zážitok s osami. A milí moji, mám pre vás aj jedno ponaučenie. Keď sa budete chcieť hrať na akékoľvek zviera, nikdy nešprtajte do niečoho, čo nepoznáte. A hlavne, nie do osieho hniezda.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu