Užovka obyčajná (Rozprávanie)

Užovka obyčajná (Rozprávanie)

Určite sa už stretli s hadom. A pri pohľade na neho ste určite od ľaku nadskočili. No pri pohľade na hada menom užovka obyčajná (obojková) sa báť nemusíte.

Užovka sa často vyskytuje v močiaroch, na vlhkých miestach, zvyčajne pri barinách a jazerách, ale aj pri rýchlo tečúcich tokoch. Dokáže dobre plávať, aj keď väčšinu času trávi na súši. Telo má sfarbené rôznymi odtieňmi zelenej a sivej farby s čiernym lemovaním a spoznať ju možno podľa žltých alebo bielych škvŕn za hlavou, podľa ktorých bola aj pomenovaná.

Najčastejšou korisťou užovky nie je človek! Sú to žaby, ryby, ale aj menšie cicavce, preto je veľmi užitočná. Pomáha udržiavať biologickú rovnováhu v prírode. Užovky lovia aj vo vode, kde striehnu na korisť a potom ju prehltnú ešte živú a vcelku. V nebezpečenstve vylučujú z análnych žliaz páchnucu tekutinu, alebo sa obrátia na chrbát, otvoria pysk a vyplazia jazyk, pričom predstierajú smrť. Niekedy odplašia útočníka tzv. falošnými útokmi, keď užovka útočí bez toho, aby otvorila pysk a len zriedka pri obrane hryzie. Užovky sú korisťou mačiek, ale lovia ich aj líšky, dravé vtáky alebo vrany. Zimu trávia spánkom a po prebudení sa pária. Samice kladú vajíčka na teplé miesto, napr. pod hynúce rastliny. Niekedy kladie viac samíc vajíčka do jedného spoločného hniezda.

Užovka nie je jedovatá. Niekedy ju však ľudia zabijú, pretože si ju mýlia so zmijou. Jej dĺžka je 100 – 130 cm, samice sú až o 30 cm dlhšie ako samce. Vyskytuje sa v Európe, strednej Ázii a severozápadnej Afrike.

Možno si myslíte, že bude lepšie vyhýbať sa jej, no pravdou je, že ona sa viac bojí ľudí ako ľudia jej, a pri stretnutí s človekom sa rýchlo odplazí do bezpečia. Nie je to zvieratko, na ktoré sa príjemne pozerá, ani také, s ktorým

sa dá maznať, no netreba ho ani zabíjať z obáv pred jedovatým pohryzením. Ľudia sa boja asi všetkých hadov, a to ešte skôr, ako sa s nimi stretnú. Myslia si, že každý had je nebezpečný, ako napríklad štrkáč, koralovec alebo anakonda.

Už teraz, keď je ešte zima a užovky spia, porozmýšľajme, či sa ešte budeme báť užitočných a mierumilovných „potvoriek“, alebo či nám to bude vadiť, keď ich na jar už z diaľky uvidíme vyhrievať sa na slnku. Napokon sa priblížime, už to nebude had, iba rýchlo sa plaziace ESKO, ktoré zmizne v najbližšej diere.