Včielka (Rozprávanie)

Včielka (Rozprávanie)

„Au, teta to bolí!“ kričí Elenka.

„Čo bolí? Čo sa stalo Elenka?“ zľakla sa teta Zuzka.

„Pichlo ma to hnusné, pásikavé stvorenie! To bolí!“ hovorí s plačom Elenka.

„Ale, no tak, veď to je včielka.“

„Ale prečo ma pichla?“ zvedavo sa pýta Elenka.

„Vieš Elenka, včielky sa tak bránia.“

„Ale pred čím sa bránila? Veď ja som jej nič neurobila,“ zosmutnie Elenka.

„Možno si na ňu iba omylom položila ruku, a aby sa uchránila, tak ťa pichla. To je všetko,“ usmeje sa teta Zuzka.

„Aha.“

„Tak poď domov, a ja ti na to dám niečo studené, aby ti to nenapuchlo, dobre?“

„Dobre teda,“ prikývne Elenka a už kráčajú domov.

„Daj mi rúčku, a ja ti na to položím tento mrazený hrášok, dobre?“ povie teta Zuzka Elenke.

„Dobre.“

„A je to. Teraz si to drž.“

„Štípe!“ kričí Elenka.

„Nevadí. Chvíľku to bude štípať, a potom sa to zahojí,“ upokojuje Elenku.

„Už si to môžem dať dole?“ pýta sa Elenka asi po pol hodine.

„Pravdaže. A teraz umyť zuby a spať.“

„Ale teta...“

„Žiadne ale, Elenka, už je veľa hodín.“

„Dobrú noc,“ povie Elenka.

„Dobrú noc.“

Ráno, keď Elenka vstane, príde do kuchyne, a pýta sa tety: „Teta Zuzka, čo je dnes na raňajky?“

„Chlebík s medom,“ odpovie Elenke.

„Mňam!“ vykríkne Elenka, a rozbehne sa k stolu.

„Vieš, prečo sú včielky, ako ťa včera jedna pichla, také dôležité?“ opýta sa teta Zuzka Elenky.

„Nie, prečo?“ opýta sa Elenka.

„Keby neexistovali včielky, nemali by sme med.“

„Naozaj?“

„Naozaj,“ prisvedčí teta Zuzka.

„Tak ja idem do školy a poviem to všetkým spolužiakom, ktorí nemajú radi včielky,“ povie Elenka nadšene.

„Tak bež!“ odpovie teta Zuzka so smiechom.

A tak sa končí náš príbeh o včielke, ktorá pichla Elenku. Aj vy si berte ponaučenie z tohto príbehu, a buďte ohľaduplní voči včielkam i celej prírode. Nie nadarmo sa hovorí, keď vyhynie posledná včela, vyhynie aj ľudstvo...