Zvláštny sen (Rozprávanie)

Zvláštny sen (Rozprávanie)

Hovorí sa, že každý tvor na Zemi má svoje miesto a význam. Po zážitku v mojom sne mi nezostáva nič iné, iba s tým súhlasiť.

Po dlhom a namáhavom dni som prišla domov hrozne unavená. Potrebovala som si na chvíľu oddýchnuť, a tak som si ľahla. Zaspala som ako poleno. Moja hlava asi ešte asi spracovávala informácie z celého dňa, pretože som sa v sne ocitla so svojimi kamarátkami na zaujímavom a nezvyčajnom mieste. Podľa bujarého porastu, vlhkého vzduchu a hrozivých zvieracích zvukov som rýchlo pochopila, že sme niekde v divočine. Asi v pralese. Bála som sa urobiť čo i len krok, aby som na niečo nestúpila. Hlavne na niečo také, čo by ma mohlo uštipnúť, alebo pohrýzť. Vždy som sa bála takejto divočiny. Baby

neboli o nič odvážnejšie, tak som cestu z neutešenej situácie začala hľadať sama. Na nohách len ľahké sandáliky, oblečené kraťasy a tielko. Veď bolo horúco. Zo stromov kde tu viseli farebné hadíky, v ich korunách pospevovali pestrofarebné vtáčence, z konára na konár poskakovali veselé opice.

Viac som sa však bála tých malých tvorov, ktoré som nevidela. Moje ruky a nohy stále štípali nejaké mušky, komáre či koníky. Z listov mi na hlavu padali čiernobiele húsenice. Boli ohavné, ale krásne sfarbené, s dokonalým maskovaním. Napadlo mi, že to by sa niekedy zišlo aj nám. Byť nenápadní.

Baby neustále výskali a jačali. Uvedomila som si, že čím viac sa budeme báť, tým dlhšie nám bude trvať cesta do civilizácie. Začala som si zvykať, lepšie sa dívať a rozoznávať živé tvory. Pôsobili na mňa veľmi tajomne, naháňali mi strach, ale aj vzbudzovali rešpekt. Chytili sme sa s kamoškami za ruky a spoločne sme z nohy na nohu, ešte za vidna, prišli k obrovskému vodopádu. Mali sme šťastie. Neďaleko táborili prírodovední bádatelia. Tí tomuto prostrediu rozumejú viac. Hľadali tu nové, ešte neobjavené druhy motýľov. Boli k nám veľmi milí. Prívetivými slovami nás upokojili, vysvetlili, že s nimi sme v bezpečí, že pokiaľ sa v prírode nesprávame hlučne a rušivo, nemáme sa čoho báť. Zavolali nám vysielačkou pomoc a práve v okamihu, keď pristával vrtuľník, som sa prebudila. Škoda, že som nezažila aj tú, určite napínavú jazdu.

Pochopila som však, prečo sa mi sníval tento sen. Aj počas náročných dní si musím nájsť chvíľu na oddych, relax a uvedomiť si krásu aj potrebu všetkého živého, čo nás obklopuje.