Moja babka a dedko – slohové práce

Moja babka

Moja babka sa volá Zdenka. Bývame spolu s ňou v rodinnom dome v Šarišskom Jastrabí. Má 54 rokov.

Okrem toho, že sa stará o dedka, ktorý je doma, chodí do práce v Starej Ľubovni. Veľmi rada pracuje aj v záhradke, na dvore či v kuchyni. Tam veľmi rada pomáham aj ja. Varíme a pečieme spolu koláče, na ktorých si pochutnáva potom celá rodina. Jej najväčšou radosťou sú ale jej dve dcéry a ich rodiny. My, jej štyri vnúčatá, ju preto máme veľmi radi a sme jej veľmi vďační. Za čo? Prečo? Lebo sa s nami hrá. Lebo nám pomáha s učením. Lebo pri nikom sa tak dobre nečíta ako pri nej. Lebo sa s ňou dá porozprávať. Lebo na mňa nekričí, ale stále mi všetko vysvetlí. Lebo sa u nej schovám, keď je zle. Lebo je to úžasná , milá, pracovitá... proste naša dobrá víla. Má rada nás a my máme radi ju.

Babka a dedko

Bývam v dome na vyšnom konci Šarišského Jastrabia spolu so sestrou, mamkou a ockom. Bývajú s nami aj dvaja najúžasnejší ľudia: babka a dedko.

Babka sa volá Mária a má 65 rokov a dedko sa volá Juraj a má 68rokov. Celý život chodili do práce, chovali zvieratká, pestovali zeleninku. Babka je aj dobrá kuchárka. Dedko, aj keď už slabšie počuje a musíme na neho trošku kričať, sa ešte aj dnes vzorne stará o naše zajace, sliepky a kačky. Ich najväčšou radosťou sme ale my, ich vnúčatá, deti ich synov. Je nás dosť keď sa zídeme a začneme behať po dvore! A stále je nám veselo. Babka s dedkom sa o nás s láskou starajú. Rozprávajú sa s nami, spievajú si s nami, zapájajú nás do rôznych prác. Stále sú doma a majú na nás čas. A užili si nás v poslednej dobe dosť, keď sme boli doma. Babka sa naučila aj zapínať počítač a pripájať ma na vyučovanie. A viete aké ťažké to pre ňu bolo? Ale aj keď to nefungovalo, bola trpezlivá. Zavolala ockovi a skúšala všetko odznova. Vždy, keď musia byť rodičia v práci, nastúpili babka s dedkom. Postrážili nás, odprevadili do škôlky a školy, pomohli s učením...a všetko s úsmevom na tvári. Určite ich život nebol ľahký, majú aj zopár vrások, ale ja by som ich nevymenia za nič na svete!

Moja babka

Moja milovaná babka sa volá Helena. Má 55 rokov. Býva v Šarišskom Jastrabí. Stále chodí do práce. Spoločne s mojím dedkom vychovali štyri deti. Sú manželmi už 34 rokov. A teraz pomáhajú mamke starať sa o mňa.

S mojou babičkou trávim veľa spoločných chvíľ. Spolu sa staráme o naše gazdovstvo. Máme veľa zvierat. Milujem prechádzky, na ktorých zbierame bylinky a huby. Učí ma ich rozpoznať. Babka vie dobre variť a piecť. Vie aj šiť! Pomáha mi aj pri učení a ja jej kde sa len dá. Babka je veľmi láskavá, dobrá a hlavne trpezlivá! Nemá to so mnou vždy ľahké. Ja rád behám. Aj keď mi babka nestačí s dychom, nikdy ma nenechá samého. Veľmi ma ľúbi a ja ju ešte viacej. Za svoju babku som veľmi vďačný a teším sa na ďalšie spoločné dobrodružstvá s ňou!

Môj dedko

Môj dedko, ten vie veru všetko. Keď som chorá, učí sa so mnou, tvári sa prísne, ale ja viem, že len sranduje. Všetko mi vie dobre vysvetliť. Pokojne by mohol byť učiteľ.

Teraz je už na dôchodku, ale vôbec sa nenudí. Keďže bol predseda družstva a celý život hospodáril, pokračuje v tom aj teraz. Nakúpil prasiatka a sliepky a o všetko sa stará. A aby toho nemal málo, my sme mu dali na starosť nášho psíka Dafftyho a kocúrika Bleska. A viete, čo je na tom smiešne? Náš dedko nikdy nemal psíka a ten náš sa od neho nepohne ani na krok. Chodí s ním po záhrade, leží pri ňom, keď kosí či okopáva zemiaky. Aspoň má dedko spoločnosť.

A najlepšie na tom je, že si kúpil aj nový traktor, aby sme mali s čím sadiť zemiaky a mňa na ňom učí šoférovať. Chcete vedieť, kde tento skvelý dedko býva? V Šarišskom Jastrabí a volá sa Juraj Rešetár.