Dedko, rozprávaj! (Rozprávanie)

Dedko, rozprávaj! (Rozprávanie)

Mať dedka je úžasné. Som veľmi šťastná, že aj ja ho mám. Keď prídem domov zo školy, hneď k nemu utekám. Učí sa so mnou, hrá, ale najradšej si mu sadnem na kolená a počúvam. Dedko rozpráva príhody zo svojho života. A tu je jedna z nich:

Keď som bol mladý, bola povinná základná vojenská služba. Jedného dňa mi poštár doručil povolávací rozkaz. V ňom bolo napísané mesto a číslo vojenského útvaru, kde sa mám dostaviť.

Po príchode do kasární som zistil, že ma zaradili k výsadkárom – parašutistom. To znamenalo, že absolvujem zoskoky z lietadla na padáku. Bol som veľmi prekvapený, lebo v lietadle som nikdy nesedel a o padákoch som nemal ani tušenia.

Po výcviku prišiel deň, keď sme nasadli do lietadla a mali sme prvýkrát zoskočiť s padákmi. Mal som veľký strach, aby sa mi niečo nestalo. Ale zároveň som sa aj veľmi tešil na to, aký zážitok ma čaká.

V lietadle sme sedeli bez slov – vystrašení... Vyrušilo nás len blikanie svetiel. Po červenom a oranžovom zasvietilo zelené a jeden po druhom sme opustili lietadlo. Po obrovskom hluku lietadla nastalo hrobové ticho. Rýchlo som si skontroloval padák.

Keďže bolo všetko v poriadku, z výšky 1000 metrov som obdivoval okolité mestá a obce, ako aj svojich kamarátov letiacich na padákoch. Bol to krásny pohľad, ale aj nezabudnuteľný pocit vznášania sa vo vzduchu. Potom som si všimol, že zem je už blízko. Bolo potrebné sa pripraviť na pristátie.

Nakoniec sa všetko podarilo, bezpečne sme pristáli a mňa oblial pocit šťastia, hrdosti a vďaky za takýto zážitok.

Tak toto bol jeden z mnohých krásnych príhod môjho skvelého dedka – Juraja Rešetára.