Vplyv hudby na psychiku, zdravie človeka (Úvaha)

Vplyv hudby na psychiku, zdravie človeka (Úvaha)

Vybrala som si tému “vplyv hudby na psychiku, zdravie človeka“ z viacerých dôvodov. Prvým z nich je, že moja pôvodná téma “obrad človeka v médiách“ mi veľmi nevyhovovala, nestotožnila som sa s ňou. Druhým dôvodom je, že nemám dostatočné vedomosti, poznatky, skúsenosti a hlavne vek aby som mohla porovnať postavenie človeka v médiách pri začiatkoch, zrode a ďalším vývojom médií. A tretím a zároveň posledným dosť dôležitým, významným faktom je, že sa mi nepodarilo zohnať potrebné množstvo informácií na internete. A preto som sa rozhodla pre danú tému.

Na začiatku považujem za potrebné definovať, čo to vlastne hudba je. Hudba podľa webovej definície je “ špecifická ľudská aktivita, ktorá sa v priestore a čase pomocou charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu. Hudba je konkrétnejšie druh umenia, ktorého výrazovými prostriedkami sú tóny a základnými komponentmi harmónia, melódia, rytmus a farba. Podľa Cassiodora je hudba matematická veda. Vedec by konštatoval, že hudba je v podstate čistá matematika, sú to vzdušné kmity, ktorých frekvencie sa spočítavajú podľa fyzikálnych zákonov. “ A takto podobnými definíciami by sme mohli pokračovať do nekonečna.

A čo je hudba pre mňa? Hudba je pre každého z nás niečo iné, ale v podstate rovnaké. Hudba je vlastne zmes tónov, náhodných alebo vopred známych, ktoré môžu znieť príjemným, upokojujúcim a prirodzeným spôsobom a vyvolávajú v nás kladné emócie alebo nepríjemným dojmom. Medzi hudbu teda zaraďujem aj zvuky prírody, zvierat, prírodných javov. Teda má aj estetickú funkciu a jej cieľom je nám priniesť, podať umelecký zážitok.

Hudba vo mne vyvoláva rôzne pocity (závisia od druhu hudby), myšlienky. Zväčša platí, že ak máme dobrú, veselú náladu započúvame sa skôr do rytmov, melódie než do samotného textu a naopak ak sme smutný zvýšenú pozornosť venujeme samotnému textu a v hlave sa nám víria rôzne myšlienky, vnímame daný text výrazne do hĺbky a hľadáme v ňom hlbší zmysel, význam.

Z toho vyplýva, že prežívanie, vnímanie hudby závisí od vonkajších (prostredie, situácia, kvalita hudobného diela, akustika, hlasitosť...) a vnútorných (psychické rozpoloženie, stav, osobnosť...) vplyvov, okolností, závisí aj od veku, pohlavia, vzdelania... Hudba má na človeka podstatne výraznejší vplyv ako by sme si mohli

na prvý pohľad myslieť, je schopná zasiahnuť a ovplyvniť človeka ako jednotlivca alebo i celú spoločnosť. Je schopná ovplyvniť naše správanie, rozhodovanie, myslenie a prípadne aj konanie. Dokáže nás veľa naučiť, môže nám pomôcť vybrať si „správny smer“, formuje našu osobnosť, pohľad na svet, úsudok...Okrem týchto jednoznačne nepopierateľných faktov bol dokázaný súvis hudby, jej vplyvu na zdravie a kvalitu života.

“Hudba bola od pradávna súčasťou obradných slávností, kde spevom, hrou a tancom chcel človek ovplyvniť prírodné živly. Pôsobením hudby na ľudský organizmus sa začali zaoberať už filozofi v staroveku.“ Napr. “Aristoteles tvrdil, že po hudobnom zážitku prichádza psychické uvoľnenie. Bájny spevák Orfeus zasa vedel svojim spevom a hrou na lýre upokojiť zvieratá, ale aj rozplakať ľudí. Pytagoras v 6. storočí pnl. liečil žiakov hrou na lutnu. Podľa neho matematické pomery medzi frekvenciami tónov stupnice vyjadrujú istú harmóniu, ktorou sa riadia nebeské telesá, ale aj vnútorný život človeka, teda i jeho zdravie.“

V dnešnej dobe už sú známe, dokázané účinky hudby na zdravie človeka, že rytmus, tóny vhodne zvolených hudobných nástrojov, ale aj spev sa využívajú pri liečbe psychiatrických pacientov. Táto liečebná metóda sa nazýva muzikoterapia. Psychické postoje sú závislé na fyziologickej zmene. K psychickému pôsobeniu hudby patrí pôsobenie na postoje a správanie (emócie, asociácie, fantázia, denné sny, zníženie prahu konania, ..) Dôležité je počúvať relaxačnú hudbu či autentické zvuky prírody ako je spev vtákov, hlasy veľrýb a delfínov, šumenie lístia, morských vín, dážď... Počúvanie týchto zvukov dokáže človeka vrátiť k prirodzenej a vrodenej harmónii.

Napríklad pomalá a monotónna hudba spomaľuje tep srdca, frekvenciu dychu a frekvenciu mozgových vĺn. Vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia, bolesť hlavy, napätie a nespavosť lieči upokojujúca hudba.

“ Je nesporné, že hudba má priame somatické účinky (zmeny krvného tlaku, frekvencie tepu, hladiny cukru v krvi, činnosť pľúc, psychogalvanického kožného odporu, pôsobí na vylučovanie žalúdočných štiav, črevnú peristatiku, premeny vápnika, zmeny psychomotoriky aj mozgovej činnosti, nespavosť, schopnosti videnia vďaka zmenám v zakrivení a rozšírení zorníc i ovplyvnením rýchlosti pohybu viečok, vylučovanie adrenalínu ako hormónov ´strach-útek´ a nonadrenalínu ako hormónu

duševnej pohotovosti k jednaniu, uvoľňuje endorfíny…) Je vhodným doplnkom liečby aj pri závažnejších ochoreniach , ako je Alzheimerova choroba, závislosť od drog...“

Okrem nesporne pozitívnych účinkoch hudby sa v poslednom čase začína hovoriť aj o tých negatívnych účinkoch. A nemám na mysli počúvanie príliš hlasnej hudby, čo je všeobecne známe, že škodí a obzvlášť počúvanie hudby cez slúchadlá.

“ Muzikoterapeuti zistili, že niektoré druhy hudby (napr. rocková hudba a jej rytmus) obchádzajú čelní lalok a teda aj našu schopnosť uvažovať a robiť si úsudok. Výsledky výskumu naznačujú, že (podobne ako pri televízii) i niektoré druhy hudby môžu vyvolať hypnotický efekt. Dôkazom tohto odvážneho tvrdenia môže byť aj výskum/pokus Schreckenberg-a a Bird-a (neurobiológ, fyzik) na myšiach. Ich spoločný výskum prebiehal tak, že 8 týždňov boli 3 skupiny myší vystavené rôznym hudobným žánrom. Prvá skupina počúvala rockovú hudbu, druhá skupina počúvala klasickú hudbu a tretia nepočúvala žiadny druh hudby. Úlohou týchto myší bolo nájsť v bludisku potravu. Prvý deň medzi jednotlivými skupinkami nebol žiadny rozdiel. Na konci ôsmeho týždňa myši z 2. a 3. skupinky poznali priamo cestu k potrave na rozdiel od „rockovej skupinky“ , ktorej nájdenie potravy trvalo pomerne dlho. Nasledovala 3 týždňová prestávka, kedy myši nepočúvali hudbu a ani neabsolvovali cestu bludiskom. Potom znovu boli podrobené skúške s bludiskom za účelom overenia toho či si myši pamätajú cestu bludiskom a či „účinok“ rockovej hudby pominul. Myši z prvej skupinky sa nedokázali zorientovať v bludisku, akoby tam boli prvýkrát a cesta im trvala dlho, zatiaľ čo ostatné myši si cestu zapamätali. Vedci tak preskúmali ich mozog (hypokampus) a našli viditeľné dôkazy abnormality vetvenia a výbežkov nervových buniek a tiež poruchy RNA. Prišli k záveru, že poruchy spôsobil rytmus a nie harmónia a melódia. Výsledok výskumu bol, že rocková hudba spôsobila poškodenie hypokampu a zapríčinila atrofiu predného laloku, čo pravdepodobne ovplyvňuje morálne hodnoty, schopnosť učiť sa a tiež aj rozumové uvažovanie. Bolo zistené , že všetky systémy v našom tele pracujú v rytmoch a pokiaľ sú tieto prirodzené rytmy narušené dochádza k disharmónii a teda aj k škodlivým účinkom.

V tejto súvislosti sa opäť dostávame k Aristotelovi, ktorý taktiež tvrdil: „Hudba predstavuje vášne alebo stavy duše – nežnosť, hnev, odvahu a zároveň aj ich protiklady a iné vlastnosti. Ak niekto počúva zlý druh hudby, stane sa zlým

človekom, a naopak ak počúva dobrý druh hudby stane sa dobrým človekom.“ Ako som už napísala o vplyvu hudby na vytváranie charakteru (a teda aj čelného laloku) sa vedelo už v minulosti.

Myslím si, že hudba vplýva na človeka pozitívne/negatívne, ale o škodlivých účinkoch rockovej hudby si nie som celkom istá. Jednak z toho dôvodu, že ten test bol robený na myšiach a nie na ľuďoch, ale aj preto, že si myslím, že hocijaký druh hudby môže vyvolať tzv. “hypnotický efekt.“ A taktiež môže ovplyvniť naše správanie, názory buď pozitívne, čo je prínosom a rozširuje nám naše obzory, ale aj negatívne tým, že “ubíja“ náš intelekt a morálne hodnoty.