Môj veľký vzor – Pavol Demitra (Rozprávanie)

Môj veľký vzor – Pavol Demitra (Rozprávanie)

Pavla Demitru som osobne stretol len raz v živote, no veľa som sa o ňom dopočul v médiách, reportážach, knihách i novinách. Často som ho sledoval v televízii.

Pavol bol na prvý pohľad prehliadnuteľný, ako každý iný človek. Nikdy sa nesnažil upútavať pozornosť svojím vzhľadom alebo oblečením. Obdiv u ľudí si získal predovšetkým hokejovým umením a povahou. Už od malička ho rodičia viedli k športu. Chceli z neho futbalistu po otcovi, no Paľko sa rozhodol pre hokej. Bol vysoký 183 centimetrov s váhou okolo 90 kilogramov, ako stvorený pre post hokejového útočníka.

K vyšportovanej postave dospel neustálymi a tvrdými tréningami v posilňovni i na ľade. Trénoval tvrdo a poctivo. Stále sa chcel zlepšovať. Vypracoval sa na jedného z najlepších hráčov zámorskej NHL a najlepšieho hráča Slovenska. Pavol mal vysoké čelo, úzke obočie a hnedé oči. Pravým okom však jemne žmúril, pretože v jednom z reprezentačných zápasov ho nešťastne zasiahol puk práve do oblasti oka. Na hlave nosil svoju obľúbenú ošúchanú šiltovku.

Za svoje športové úspechy ďakoval hlavne svojej rodine a manželke Majke, ktorá ho podporovala. Spolu mali tri deti, no jedno krátko po narodení zomrelo. Mená svojich detí si nechal navždy zvečniť tetovaním na zápästí. Pre svoju rodinu sa vedel vždy rozdať. Paľko bol však veľmi priateľský a obetavý človek, preto si ho pamätajú ako čestného a nesebeckého človeka. Pavol pomáhal aj ľuďom, ktorí pomoc naozaj potrebovali.

Zúčastňoval sa rôznych charitatívnych akcií. Bol to človek, čo sa snažil riešiť všetky problémy s úsmevom na tvári. Taktiež rád vtipkoval a robil si srandu zo svojho najlepšieho priateľa a reprezentačného spoluhráča Mariána Gáboríka. Paľkovi nikdy nechýbalo zdravé sebavedomie. Rád strieľal góly, no radšej bol, keď na gól prihral. Pavol vynikal aj v letných športoch.

Rád hral futbal, tenis či golf. Priatelia si ho doberali, že sa nevyzná v jednoduchých domácich prácach, či opravách. Vždy mal však okolo seba priateľov, čo mu pomáhali. Paľko sa tešil zo života a hlavne na to, ako bude so svojou rodinou po ukončení hokejovej kariéry. Všetko sa však zmenilo v priebehu jednej sekundy.

Jeho náhla smrť navždy poznačila celý hokejový svet. Dňa 11. septembra sme si pripomenuli tri roky od smrti nášho nezabudnuteľného kapitána našej hokejovej reprezentácie spolu s tímom Jaroslavľ.