Myška Eliška

Myška Eliška

Myška Eliška sa jedeného teplého a slnečného dňa rozhodla ísť na prechádzku. Jej mama bola v obchode nakúpiť syr a Myška Eliška sa začala nudiť, preto si obula svoje staré červené čižmy a vybrala sa cestou do lesa.

Ako si tak vykračovala po chodníčku do malého lesíka a vychutnávala si pohľad na potôčik, čo tiekol popri ceste, zahliadla malú fialku, ktorú chcela odtrhnúť mame do vázičky. Rozbehla sa k nej, no potkla sa o vetvičku z neďalekej jedličky a nešťastne si zlomila malú nožičku. Pokúsila sa vstať, no noha ju bolela. Ne- vedela, čo má robiť, a tak začala nariekať:„Čo ja sama v tomto lese budem robiť? Ako sa dostanem domov?“

Eliška sa nakoniec rozplakala, a tak nahlas, až ju započul aj Zajačik Papáčik. Čudoval sa, čo to za zvuky sa dostali až k jeho domu. Rozbehol sa teda za sluchom a našiel tu malú myšku.

„Čože sa ti stalo?“ spýtal sa Zajačik Papáčik, keď prišiel blízko nej. Miška si utrela slzy z líc: „Zlomila som si nôžku a nemám sa ako dostať domov.“ Zajačik jej teda pomohol a odniesol ju až domov.

Aké ponaučenie z toho teda vyplýva? Nikdy nechoď nikde sám, ak si to nikomu nepovedal.