Výlet do lesa (Rozprávanie)

Výlet do lesa (Rozprávanie)

V jeden krásny slnečný deň v jednej malej dedinke sa skoro ráno dvaja kamaráti, Jano a Andrej, vybrali na túru na bicykloch. Boli kamarátmi už od malička, takže sa navzájom už dobre poznali. Prežili spolu veľa zážitkov, dobrých aj zlých.

Obidvaja sa dobre na túru pripravili, zobrali si špekáčiky, dva krajce chleba a k tomu fľašku s vodou a bazovým sirupom, ktorý majú obaja radi. Stretli sa ráno pred starým vysokým smrekom, ktorý bol ich obľúbeným miestom. Privítali sa a dohodli sa na trase, ktorou sa vyberú. Jano chcel ísť pozdĺž rieky po prašnej ceste, ale Andrej s tým nesúhlasil, pretože tam trčia špicaté skaly a mohli by si prepichnúť gumy na bicykloch.

Po krátkom čase sa dohodli, že sa vyberú po lesnom chodníku, ktorý je označený turistickými značkami.

Chlapci prišli na krásnu čistinku a rozhodli sa, že si trochu oddýchnu. Andrej povedal Janovi, že už by dal aj voľačo do úst, Jano nebol proti, tak sa rozhodli, že si založia oheň a opečú si špekáčiky. Jano mal za úlohu nazbierať drevo a Andrej pozháňať ražne na opekačku.

Pri opekaní si rozprávali rôzne zážitky, ktoré spolu prežili. Z kopca bol prekrásny výhľad na dedinku, v ktorej už od malička žijú. Obidvom im už tiekli slinky na tie výborne opečené safaládky. Najedli sa do sýta a vôbec sa im nechcelo pokračovať ďalej v ceste, tak si ešte krátku chvíľku poležali v mäkkej tráve, ktorá rozvoniavala všade naokolo.

Po chvíľke oddychu sa konečne posadili opäť na bicykle a pokračovali v ceste. Pred nimi sa zrazu ocitol strmý spád. Chlapci sa rozhodli, že sa pustia dolu, ale Andrej mal slabé brzdy a pred ním sa ocitol veľký strom, tak to neubrzdil a napálil to rovno doň. Našťastie sa mu nič nestalo, lebo mal na hlave nasadenú prilbu. No ale jeho bicykel to nezvládol, vtom náraze sa mu vyhlo koleso a nedalo sa mu pedálovať, a preto nemohol pokračovať v ceste.

Vystrašeným hlasom sa Jana spýtal, čo teraz idú robiť. Jano povedal, že sa vyberú naspäť domov skratkou lesom. Keďže sa Andrejovi nedalo pedálovať, museli tlačiť bicykle vedľa seba. Na oblohe sa začali zbiehať veľké tmavé mraky a vyzeralo to tak, že bude búrka. Začali sa obávať, či stihnú prísť domov, kým nezačne pršať. Všade naokolo bolo počuť silné dunenie hromov a oblohu osvetľovali blesky. Zrazu sa pustil silný a hustý lejak.

Chlapci zazreli v diaľke drevenú chatku, ku ktorej sa bleskom rozbehli. Bicykle si opreli pod strechu a zabúchali na dvere. Keď sa otvorili dvere, privítal ich starší pán a spýtal sa ich, čo potrebujú. Chlapci sa pozreli jeden na druhého, premočení ako myši a spýtali sa, či by ich starý pán neschoval pred búrkou. S radosťou ich pozval dnu, založil oheň v krbe, aby sa presušili a uvaril im teplý čaj z lesných plodov. Asi tak po dvoch hodinách búrka utíchla a na oblohe sa opäť ukázalo slnko. Jano s Andrejom sa starému pánovi poďakovali za to, že ich prichýlil pred búrkou a vydali sa na cestu späť. Keď prišli domov, bol už večer.

Vystrašení rodičia sa ich spýtali, kde boli tak dlho. Chlapci porozprávali, čo všetko zažili a unavení zaľahli do postele.