Útek (Rozprávanie)

Útek (Rozprávanie)

Bol nádherný nedeľný večer a ja som sedel s mojou rodinou pri večernom stole. Keď sme sa najedli, rozprávali sme o svojich zážitkoch z víkendu a zdieľali sme svoje pocity. Pred spaním som premýšľal nad svojím životom, o tom, ako žijem za posledné roky a čo som chcel dosiahnuť v mladšom veku. Pri pohľade na nočnú oblohu som si spomenul na mladosť, ako som sa každý večer pozeral na veľký voz cez strešné okno.

No v tom som sa zrazu zobudil na zvonenie môjho budíka, signalizoval čas vstávať a ísť do roboty. Každé pondelkové ráno bolo hrozné, po dvoch dňoch voľna znova pracovať. A tak som teda sadol do môjho staršieho ojazdeného auta a išiel som do práce. Na ceste do práce som šiel za autom, ktoré bolo celé oblepené sponzor- mi. Keď som to uvidel, spomenul som si na tie pekné časy, keď som jazdil na motorke a na mojich prvých sponzorov.

V tých časoch bolo veľmi ťažké nájsť nejakých dobrých sponzorov, ktorí by mi prispeli na môj rozvoj. No zrazu ma prebralo, keď som začul prvé padajúce kvapky dažďa na čelnom skle môjho auta. Po príchode do práce ma čakala zlá správa. Jeden z mojich kolegov bol chorý a bolo ho treba zastúpiť na dôležitej konferencii. Tak som išiel na konferenciu, na ktorú som nebol vôbec pripravený a mal

som chuť niekam uniknúť. Pri pohľade von oknom na upršané a pochmúrne miesto som si spomenul na môj prvý maturitný deň, tiež som nevedel, čo ma čaká a mal som chuť uniknúť na miesto, kde by nebol žiadny stres a mohol by som si oddýchnuť.

V tom mi prišlo na um, čo keby som ušiel pred mojím nudným životom a prácou, čo ma nebaví aspoň na chvíľku. Hneď po konferencii som šiel za šéfom a požiadal ho o týždeň voľna. Ja a moja rodina sme na týždeň unikli pred našimi životmi na dovolenku k moru. Chodili sme na rôzne oddychové plavby na mori, ochutnávali sme exotické jedlá všetkého druhu a kúpali sme sa v priezračnom mori. Tento únik od reality som už dlho potreboval. Keď som si uvedomil, že je už koniec tohto nádherného úniku, bol som smutný, ale nič sa nedá robiť. Každý sa raz musí vrátiť do „svojho“ života.

No postupom času, ako som starší, zisťujem, že stereotyp je pre život potrebný, aby sme si vedeli užiť náš krátky útek pred životom.