Les na Vianoce

Les na Vianoce

V lese sa každý rok koná stretnutie zvierat pri stromčeku. No tento rok bol pre niečo zaujímavý. Bol už november a snehu nikde. Dni plynuli, ale sneh nie a nie prísť.

Maličký zajačik to začal riešiť. Bol smutný z toho, že sneh tento rok nedorazil. Mali to byť jeho prvé Vianoce. Blúdil po lese, keď tu narazil na Medveďa a pýta sa: „Medveď, prečo nemáme sneh?“ Medveď sa pozrel a odvetil: „Neviem, čo sa deje, toto sa nestalo ešte ani jeden rok.“

Zajačik sa smutne pozrel na oblohu. V tom mu napadol skvelý nápad. Požiada o pomoc Vrany. Utekal k starému dubu, kde Vrany mali svoj domov. Požiadal ich, aby išli skontrolovať Perinbabu. Vrany neochotne súhlasili. Vyleteli nad oblaky, kde zbadali na jednom oblaku Perinbabu. Ležala v posteli. Okolo krku mala šál a v ruke čaj. Vrany zistili, že Perinbaba ochorela a musí sa liečiť. Nemala síl zatriasť veľkou perinou sama.

Vrany neváhali ani sekundu. Schmatli do svojich zobákov perinu a začali ňou triasť. Keď sa vrátili naspäť na Zem, prišli do zasneženej krajiny. Zajačik sa veľmi potešil. Poďakoval Vranám a bol hrdý sám na seba, že zachránil Vianoce. Veď aké by to boli Vianoce bez snehu?