Vianočný príbeh

Vianočný príbeh

Ako by to bolo včera. Doteraz si pamätám ako pred niekoľkými rokmi, keď som mala 4 roky, ma zobral tato na sánkovačku na jeden zo svahov v našom meste. Keď mi oznámil túto informáciu, išla som vyskočiť z kože. Strašne som sa tešila, nevedela som sa dočkať celú cestu ku svahu, kedy tam budeme. Cesta trvala síce chôdzou len 10 minút, ale mne sa to zdalo ako večnosť.

Zobrali sme so sebou sane, ale aj boby. Keď sme dorazili na miesto, stačilo už len vyjsť kopec a spustiť sa. No mne sa nechcelo ťahať sane, tak ma tato na ne posadil a ťahal ma až na vrchol kopca. Vtedy sme tam neboli sami. Bolo tam veľa ďalších detí s rodičmi.

Vyšli sme na vrchol a tato má poučil, ako sa na saniach brzdí a zatáča do bokov. Nasadli sme teda na sane, boby sme nechali pod kopcom. Ja som sedela vpredu. Spustili sme sa. Stále sme naberali na rýchlosti. Šli sme tak rýchlo, až sme to neubrzdili a nabúrali do kopy snehu a konárikov. Bola to riadna šupa, no naše sane to nevydržali a zlomili sa na polovicu. Bola som smutná.

Tak zobrala som boby a išla na ne. No čo by sme nečakali, boby už neboli najnovšie a boli mi aj trošku menšie. Na cestičke bol jeden skok a ja som bola veľmi odvážne dieťa. Rozhodla som sa, že pôjdem rovno cezeň. Nabrala som rýchlosť a keď som na ňom vyskočila, dopadla som na hrudu snehu a bolo aj po boboch. Nalomili sa, a tak sme sa rozhodli, že asi je načase ísť domov.

Blížili sa Vianoce a ja som chcela jediný darček, a to nové sánky. Keď som ich našla pod stromčekom, bola som neskutočne rada. No na túto príhodu zo zlomenými sánkami a bobami naraz nikdy nezabudnem.