Táto ulica mi je známa (Maturitný sloh)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: ninuska (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 26.01.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 444 slov
Počet zobrazení: 785
Tlačení: 44
Uložení: 47

Táto ulica mi je známa

Bol sobotný večer a ja som sa rozhodla, že ho strávim prechádzkou. Chcela som si vyventilovať hlavu a zabudnúť na všetky problémy a myslieť na veci, ktoré akosi ani len nemajú žiadny význam. Preto som sa rozhodla, že sa pôjdem prejsť.

Ako si tak kráčam bezduchými uličkami, tu som sa pozastavila. Zalialo ma teplo a zimomriavky som mala od hlavy až po päty. Bol to zvláštny pocit. Chodím touto ulicou takmer denne, ale nikdy som si nevšimla, aká dokáže byť očarujúca.

Povedala som si, že to určite robí to slniečko, ktoré mi priamo stekalo po tvári. Ale bolo to niečím iným. Stála som tam ako obarená, keď som zbadala lavičku, ktorú som si predtým nikdy nevšimla. Pri lavičke bol krásny záhon so žltočervenými tulipánmi.

Cítila som vôňu kvetov, rastúcich za mnou na zelenom trávnatom koberci. Ale nemala som odvahu postaviť sa a otočiť. V ten moment ma totiž zaujal jeden dom. Bol to vlastne malý biely domček so škridlovou červenou strechou. Jeho záhrada mi tak trošku pripomínala labyrint s hustými silno zelenými kríčkami.

Ich kvety boli farebné ako dúha a ich plôtik bol drevený a nízky. Až na veľkú bránu, ktorá popínala červené ruže sťa moje dlane, tam bolo všetko celkom malinké. Prezerám si domček, keď zrazu čľup. Na moje líce, červené od slnka, spadla malá kvapôčka vody.

Otočila som sa a zbadala dva obrovské duby, týčiace sa v kruhu okolo fontány. Dva veľké duby ku mne vo vánku prinášali štebot vtáčikov. Kamenný chodník, trblietajúci sa v slnečnom svite, bol ako z kreslenej rozprávky. Ľudia, čo išli okolo, pôsobili priateľsky a pokojne, hoci sa na mňa trošku nechápavo pozerali. V tomto malom kúsku sveta som mohla stráviť večnosť. Predstavovala som si, ako by to mohlo vyzerať cez jeseň alebo iné ročné obdobie. Chodník by nebolo ani len vidno vďaka oranžovým listom, ktoré by nepretržite padali zo stromov a vznášali sa povetrím.

Jesenný dážď by dokonca vyzeral pôvabne a uspával by ma aj vďaka pokoju a pohode, ktoré na tejto ulici panujú. Cez tuhú zimu by všetko bolo pod bielou perinou a cencúle, trčiace zo strechy, by mi udierali do očí.

Cez jar bola lákavejšia vôňa kvetu, ktorých púčiky by kvitli jedna radosť. Alej by rozkvitla a ja by som sa vyšplhala na najvyšší strom tejto ulice a sledovala jedinečnosť prírody. Jarné ráno by sa ligotalo kvapkami rosy. Ako tak stále sedím a vnímam všetky krásy, slnko pomaly zapadá za obzor a ani neviem, ako čas ubehol a nebo stmavlo a dvíhal sa večerný vetrík.

Kráčam domov s pocitom, že na túto ulicu sa budem stále vracať a ďalej budem vnímať maličkosti všedných dní, ktoré som si predtým nikdy nevšimla.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu