Odišla som, hoci som mala ostať

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: ninuska (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 26.01.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 519 slov
Počet zobrazení: 1 542
Tlačení: 76
Uložení: 97

Odišla som, hoci som mala ostať

Piatok ráno.

Miša, vstávaj už, nestíhame!“ ženiem sestru z postele. Daj pokoj!“ odvrkla.

Furt treba na teba čakať!“ Nestaraj sa!“

Už mám toho dosť, stále ju kontrolovať, stále na ňu dozerať. „Si staršia sestra!“

Toho som sa už napočúvala. STAČILO! Kým bola mladšia, tak sa to ešte dalo, ale teraz, drzá, ofúkaná, protivná ... PUBERŤÁČKA.

„Choď si sama, odchádzam,“

Nastupujem do autobusu. Dobehla na poslednú chvíľu tá ťapa. Nesadla si ku mne. Ako chce! Pokračovala chodbičkou k svojim kamoškám. Chichotali sa, same trápne kecy. Čo ju k nim ťahá? Sú predsa iné ako ona. Vyzerajú ako dvadsiatky. Povrchné, namyslené, vykechlené. Už som jej o nich vravela. Počula som o nich kadečo. Vraj jej závidím super partiu. Pff. Určite!

V škole obyčajný deň. Ségru som ignorovala. Aj ona mňa. Cez prestávku prišla Nina, na insta mi ukazuje nejaké fotky. Vraj si ich už všetci v škole preposielajú.

„Kukaj!“ pribehol Daniel a ukázal mi ďalšie. Neverila som. Zostala som prekvapená. Bola na nich Miša. Čo to má znamenať? Nechce sa mi veriť, že sa na to dala nahovoriť. Ako to vyzerá? Čo to má na sebe? Tieto otázky sa mi opakovali v hlave. Na obede som sedela so spolužiačkami ako zvyčajne. Všimla som si však, že Miša sedí sama. Šla som za ňou.

„Čo chceš?“ zazrela na mňa.

„Videla si to?“ spýtala som sa.

„No a? Čo sa ti nepáči?“

„Ako sa o tebe baví celá škola. Veď sa z Teba smejú. A tie tvoje kamošky s nimi.“

„Nestaraj sa a odíď,“ odvrkla.

Nespoznávala som ju v tej chvíli vôbec. Ako sa to správa? Nemá zmysel to s ňou riešiť. Odchádzam.

Zo školy domov som kráčala pešo. Autobus mi ušiel rovno spred nosa. Cestou cez námestie som vykračovala v tempe pesničiek, ktoré mi hrali v slúchadlách. Zrazu som aj cez hudbu čosi započula. Obzrela som sa a doslova som zamrzla na mieste. Neverila som, čo sa tam odohrávalo. Bola tam sestra s celou jej partiou. Prekrikovali sa tam. Ľudia okolo mňa sa len prizerali, čo sa tam robí.

„Haha, nikdy nebudeš ako my!“

„Si len obyčajné dievča!“

„Sama si sa strápnila!“

A podobné posmešky sa opakovali. Miša len stála a počúvala. Rozhodla som sa, že to nenechám len tak. Pribehla som k nim.

„Čo to má znamenať?“ zakričala som. Sestra na mňa pozrela.

„Ale čo, zase ťa musí staršia sestra ochraňovať,“ vykrikovali sestrine kamarátky. Pozrela som na Mišu a tá na mňa skríkla: „Vypadni!“

Zobrala som si veci a odišla znova. Cestou som sa zamýšľala, ako to dopadlo, ale neriešila som to nejako. Večer prišla Miša domov v slzách. Navrhla som jej, že sa o tom môžeme porozprávať. Neodohnala ma tentokrát. Bolo mi jej ľúto. Všetko sme si vysvetlili a zhodli sme sa na tom, že jedna druhej musíme pomáhať a stáť pri sebe. Uvedomila som si, že som ju nemala nechať ani v škole, ani na námestí. Veď je to moja sestra. Mladšia. A jediná.

Pondelok ráno.

„Pohni sa, zmeškáme,“ zakričala som na sestru a buchla dvermi. Z kúpeľne vykukla jej hlava.

„Čakám, neodišla som,“ žmurkla som na ňu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu