Veľkosť každého človeka sa meria jeho stratou

Veľkosť každého človeka sa meria jeho stratou

V živote človeka sa vyskytnú situácie, ktoré sa hlboko vryjú do jeho vedomia. Človek prežíva svoj život veľmi emotívne. Sú obdobia, keď je človek úplne na dne, ale sú aj také, ktoré ho napĺňajú šťastím. Vieme si však svoje šťastie uvedomiť? Vieme sa o svoje šťastie podeliť s inými?

Byť šťastný je určite veľmi fajn. Kto by nechcel zažiť vo svojom živote šťastie? Nepoznám človeka, ktorý by po šťastí netúžil. Myslíte si, že malé dieťa vie, čo je to šťastie? A predsa sa usmieva, keď sa hrá s hračkami, alebo keď pozerá rozprávky. Podľa môjho názoru uvedomovanie si vlastného šťastia súvisí s mnohými vecami. Vek človeka, jeho postavenie v spoločnosti, rodina, priatelia, práca a veľa iných faktorov.

Žijeme v dobe, ktorá je veľmi rýchla a uponáhľaná. Sú ľudia, pre ktorých je šťastím, keď si môžu oddýchnuť a prestať myslieť na všetko ostatné. Možno sa to niekomu zdá čudné, ale pre mnohých ľudí je to alfa a omega ich žitia. Uvedomovať si šťastie a hľadať ho v maličkostiach všedných dní je vzácny dar. Myslím si, že šťastie súvisí vo veľkej miere aj s peniazmi a bohatstvom človeka.

Deti v afrických krajinách sú šťastné, keď majú pitnú vodu. V televízii ukazujú deti, ako sa tešia z nového oblečenia alebo školských pomôcok. Pociťujú to šťastie aj tí, ktorí všetky tieto veci majú? Podľa môjho názoru je šťastím v živote človeka dobre fungujúca rodina. V rodine, ktorá vychováva človeka tak, aby ho naučila, ako sa má správať v živote. Sú však aj ľudia, ktorí zažili v živote niečo zlé, niečo smutné, ale práve to im ukázalo smer či cestu, ktorou sa budú v živote uberať.

Alfred de Vigny raz povedal: „Veľkosť každého človeka sa meria jeho stratou.“ Existujú ľudia, ktorých životné situácie zlomili a prestali hľadať zmysel života. Môj obdiv patrí tým ľuďom, ktorí v zložitých situáciách našli svoje šťastie. Našli ho v tom, čo robia. Našli zmysel svojho života v nezištnej pomoci druhým.

Bernard Bolzano raz povedal: „Byť šťastný a iných urobiť šťastných – to je úloha loveka.“ Poznám ľudí, ktorých zasiahla smrteľná choroba, ale dokázali to prekonať a voj život zasvätiť boju proti tejto chorobe. Prekonali svoje trápenia a snažia sa vyčariť smev tým, ktorí to potrebujú.

Iní ľudia zas stratili svoje domy či svojich blízkych a omáhajú tým, ktorých zastihlo niečo podobné. Našli svoje šťastie vo svojom nešťastí, a to ich robí veľkými. Takýto čin si určite vyžaduje pevnú vôľu a veľa ochoty. Odmeou pre nich nie sú peniaze, ale úsmevy na tvárach ľudí. Je úžasné, ak niekto, kto má eľa, sa s tým dokáže podeliť, ale dokázať rozdávať aj z toho mála, čo človek má, je rásne.

Robiť niekoho šťastným by mal človek prirodzene. Nemal by za to chcieť odmenu. Odmenou by mala byť radosť v očiach a úsmev na tvári toho, koho obdarúvame. Ak človek dokáže aj cez svoje nešťastie obdariť niekoho šťastím, potom sa človek môže stať veľkým v očiach iných.