Michalová – môj rodný kraj

Michalová – môj rodný kraj

Michalová – miesto, kde som doma. Prechádzka dedinou je veľmi zaujímavá. Poskytuje možnosť na premýšľanie i na očarujúci zážitok.

V dedine je vždy rušno. Ľudia sa prechádzajú hore – dole ako ryby v potoku.

Pripomínajú splašenú zver. Stále sa za niečím ženú. Všetko je také pekné a farebné. Je vidieť, ako dedina žiari príbehmi, ktoré by tak rado niekomu vyrozprávalo. Aj staré budovy si prežili svoje. Nájdu sa však aj také budovy, ktoré sú šťastné, vidno na nich, že sa o ne niekto stará.

A oni svoju vďaku a lásku vracajú naspäť nám. Každé ráno sa prebúdzajú, aby vás mohli potešiť svojou krásou. Vstupujeme do nich a pritom nevnímame príbehy, ktoré nám rozprávajú. Pomaly nás vedú k ďalšej kráse našej dediny a tou je park pri kostole sv. Štefana Uhorského.

V jeseni je v ňom prekrásne. Dá sa tam odpočinúť, ale aj poriadne vyšantiť. Lúka v parku žiari šťastím, je plná krásnych, usmievavých kvietkov, ktoré pripomínajú natešené tváričky malých detí, je plná energie, všetko je v nej také veselé, dodáva silu aj smutnej duši.

Stromy zdobia nádherné, žiarivé listy pripomínajúce obrázky namaľované detskými pastelkami. Ten krásny pocit, keď okolo vás nie je nič iné, len nádherná, neporušená príroda a šantiace sa listy stromov, to je niečo prekrásne. Všade sú farby, objavuje sa strapatá, zelenkastá tráva. Veľmi pekný pohľad sa vám naskytne, ak ste v parku večer. Pôvabný, ba až luxusný pohľad vám umožní zlatistá obloha pri západe Slnka.

Tak krásne je len v mojom kraji cez leto, jeseň, ba i v jari. Je to kraj, kde som sa narodil. Zo všetkých najkrajší, môjmu srdcu najdrahší.