Tajné špehovanie

Tajné špehovanie

V deň bláznov som mala šťastie. Pýtate sa prečo? Stretla som tú najpojašenejšiu osobu. Jura vídavám síce na zástavke, ale dnes to bolo niečo extra.

Už v tieni som si všimla, že postavu má dlhú a chudú. Nielen tieň vyzeral smiešne. Odvrátila som zrak od zeme a vtom ma zaujalo oblečenie. Rifle mal spustené, jednu nohavicu kratšiu, aby boli vidieť jeho pestré tenisky. Tričko rozťahané a pokrkvané akoby ho krava žula. Keď prikročil bližšie, všimla som si šmatlavú chôdzu. Vyzeralo to, akoby si chcel niečo dokázať.

Postojom to vyvrátil. Skrútený ako paragraf si oprel hlavu o lampu. Účes si nepokazil. Veď každý deň ho má iný. Napodobňujúc raz ježa, inokedy dikobraza, či skôr pokazené orlie hniezdo. Odstávajúce uši zdanlivo skrýva, avšak nedarí sa mu to. Svoj zahmlený „kukuč“ upriamil na jedno miesto.

Isto v noci veľa nenaspal. Brežňev mal oproti nemu riedke obočie. A čo nos? Neverili by ste, ako dokáže tým malým zemiačkom fuňieť. Zuby má zarovno so špicatou bradou. Predkus nie je ich jediná vada. Sú ako hviezdičky, žlté a ďaleko od seba.

Vzhľad nie je všetko, no veľa ľudí si myslí opak. Telo je len schránka pre dušu. Keď poviem slovo optimizmus, hneď si predstavím Jura. Nevidí pohár poloprázdny, ale poloplný. Stále sa usmieva a vždy verí, že všetko dobre dopadne. Je to dobrá vec, v kolektíve optimizmom všetkých nakazí.

Aj týmto prezrádzam viac o jeho osobnosti. Prispôsobivý, pohyblivý, produktívny, komunikatívny, náladový...proste typický sangvinik. Keď nie je v spoločnosti, trpí. Keď je doma, spí. Väčšinu času stráveného doma preleží v posteli pred televíziou.