Tam, kde sa vždy cítim najlepšie – Moje útočisko

Tam, kde sa vždy cítim najlepšie – Moje útočisko 

Za náš nedlhý život vidíme veľa prekrásnych miest. Miest, kde zažívame alebo si predstavujeme tie najkrajšie momenty, kde sa vždy cítime pohodlne, kde sa cítime bezpečne a stále šťastne aj napriek nie úplne najvhodnejším podmienkam, napríklad zlému počasiu. To preto, že tieto miesta majú v sebe nejaké to svoje čaro, ktoré nezažívame nikde inde, iba tam a nech sa deje čokoľvek, nikdy sa v nich necítime zle. A jedným z takýchto miest bola pre mňa naša rodinná záhrada.

Na prvý pohľad vyzerá obyčajne ako každá iná, samé kvety, stromy, kríky, jeden pomerne malý fóliovník a stará búda na náradie. No keď tam vojdem, cítim sa takmer ako v raji. Panuje tam taký dokonalý pokoj a ticho ako niekde v hrobe. Ale tým nemám na mysli, že je tam mŕtvo, práve naopak, žije to tam. No nie hlučnými davmi ľudí, ani vrčaním áut, ale zvukmi prírody.

Nádherným a bezchybným spevom vtákov, ktorý sa nesie okolím široko-ďaleko, šumom lístia, knísaním konárov a bzučaním hmyzu. Do toho sa tam vznáša úchvatná vôňa rozkvitnutých rastlín, ktoré mamina posadila po celej záhrade. A keď sa k tomu ešte pridajú slnečné lúče, ktoré sa rozlejú po celom jej pozemku, spolu to vytvorí perfektnú harmóniu a najlepšie prírodné antidepresívum, pretože vtedy na ničom inom nezáleží a táto nádhera naokolo človeka prinúti nerozmýšľať nad ničím iným, iba nad tou krásou, čo má pred očami, čo mu znie v ušiach a čo cíti v nose.

Keď sa náhodou slnko schová za mračná, ochladí sa a prichádza búrka, vôbec ma to neodradí od toho, aby som tam zostala, pretože sa môžem schovať v našom neveľkom útulnom altánku. Ľahnúť si do hojdacieho kresla a prikryť sa dekou. Z každej strany ovešaný kvetmi rôznych farieb a druhov, na drevenej stene sú zavesené veľké hodiny a väčšinu priestoru v ňom zaberá nemalý stôl s dvoma lavicami.

Z neho sa mi vždy naskytne úžasný výhľad na takmer celú Podbrezovú, Lopej, Šiklov a ešte na ďalšie vzdialené hory. Keď začne v diaľke pršať, tieto vrchy sa postupne zahaľujú do sivobielej plachty, až v nej napokon úplne zmiznú. Prichádzajúce búrkové oblaky zďaleka vyzerajú, ako keby sa rozpúšťali a padali na zem. Prvé bubnovanie dažďových kvapiek po streche ma popri ležaní často volá do ríše snov.

Vďaka tomu, že sa rozprestiera na kopci, deň tam trvá vždy dlhšie ako dole a západ slnka sa tam dá vychutnávať aj v neskorších hodinách, keď je už väčšina okolia zahalená rúchom tmy.

Jednoducho ju milujem v každom počasí, ročnom období, v hocijakom čase. Vždy sem môžem utiecť pred všetkými starosťami, problémami a zakaždým ma toto prekrásne miesto privíta s otvorenou náručou a pomôže mi nemyslieť na všetky hrôzy, ktoré sú mimo neho. Síce je pod našou starostlivosťou ešte iba krátko, všetci sme si ju veľmi rýchlo obľúbili a už teraz je neodmysliteľnou súčasťou nášho domova.