Aký svet chceme? (Úvaha)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 784
Uložení: 56
Aký svet chceme? (Úvaha)
Každý si pod svetom, predstavuje niečo iné, pre niekoho je to domov, pre iných láska alebo priateľstvo. Všetci ale so svojimi predstavami o svete vytvárame jedno veľké dielo, ktoré predstavuje svet pre nás všetkých. Je to niečo, čo pre nás bolo budované mnohé generácie a zároveň je to niečo, čo musíme my budovať pre ďalšie generácie. Nikto nedostal do vienka svet ustlatý na ružiach, každý si musí tie svoje ruže zasadiť, chrániť a starať sa o ne, aby mohol byť neskôr na ne pyšný.
Čas je niečo, čo sa nedá ovplyvniť a každým dňom sa náš svet mení viac a viac. Dnes možno zmena nie je viditeľná, ale práve o pár rokov, keď sa zo všetkých kvapiek stane more, túto zmenu pocítime. Svet sa veľmi rýchlo mení a čo bolo zákonom včera, zajtra už nemusí byť. Každý z nás bude v roku 2045 starší, poznačený skúsenosťami a zážitkami.
Svet bude napredovať rovnako ako my. Prídu nové vynálezy, nové myšlienky, nové teórie, nové objavy, ale hlavne už nebudeme žiť vo svete, v ktorom žijeme dnes. Každú chvíľu otrasie svetom nejaká udalosť, ktorá ho poznačí do konca jeho existencie. Verím, že ľudia si postupom času uvedomia, že ich život nie je samozrejmosť a že tak ako sa správajú k ostatným, sa budú správať aj oni k nim.
Vidím to tak, že náš svet bude príliš poznačený modernými technológiami. Majme však na pamäti, že nech sme to my, ľudia, čo budeme ovládať stroje a nie naopak. Ideálne by bolo, keby o pár rôčkov vo svete nevládlo napätie, stres a nepokoje ako je tomu dnes. Ľudia by si mali brániť svoje práva a slobodu rozhodovania. Nedovoliť, aby ich život ovplyvnilo slovo niekoho iného a vedieť sa správne rozhodovať.
Hovoril o tom už aj Marcus Aurelius „Život je len krátke otvorenie a zatvorenie očí. Je len na Tebe, čo za túto chvíľu uvidíš.“ Možno práve roky, ktoré nás čakajú ako aj deň 100. výročia OSN, budú medzníkom medzi starým svetom, ktorý bol poznačený vojnami a novým svetom, ktorý čaká nová budúcnosť, nová možnosť odraziť sa od dna a zlepšiť všetko, čo sme nedokázali. Držme OSN palce, aby sa jej darilo napĺňať ciele so zameraním na mier a vytváranie lepšieho miesta na Zemi pre každého.
Každou sekundou sa naša budúcnosť stáva minulosťou, ktorú už nikto z nás nezmení, ale môžeme spraviť všetko preto, aby bola naša budúcnosť, ktorá sa stane čoskoro minulosťou, pre nás dokonalá a aby sme mohli spomínať na to, že sme spravili všetko pre to, aby sme boli na seba hrdí. Svoju budúcnosť si predstavujem v blízkosti svojej rodiny. Chcem ju vidieť ako pierko, ktoré sa s ľahkosťou vznáša vo vzduchu. Cestovať po svete bez akéhokoľvek strachu a neistoty. Spoznávať rôzne kultúry a národy, ktoré budú rovnako rešpektovať naše názory a postoje ako my tie ich.
Žiť spôsobom života, od ktorého si nebudem musieť brať dovolenku, pretože celý život bude jedna veľká dovolenka. Vstúpiť na miesta, ktoré boli kedysi prísne zakázané alebo boli terčom útokov, no stali sa učebnicou pre budúcnosť, ktorá sa z nich má poučiť. Chcem žiť vo svete, ktorý bude žiť v mieri, v ktorom všetci ľudia nájdu porozumenie, v ktorom aj tá najmenšia chyba bude vysvetlená bez akýchkoľvek masiek.
Pomáhať tým, ktorí nemali také šťastie, dopriať im lásku a pomocnú ruku, ktorá bude základom lepšej, krajšej budúcnosti. Stretávať sa s ľuďmi, ktorí sa aj napriek nepriazni osudu snažia svoj život zmeniť. Rovnako ako tvrdil Seneca „S človekom nižšie postaveným vychádzaj tak, ako by si chcel, aby s tebou vychádzal ten, kto stojí vyššie ako ty.“ Chcem budovať svoju budúcnosť na maličkostiach, ktoré robia svet krajším.
Každý z rodičov chce pre svoje deti zabezpečiť aspoň o trošku lepšiu budúcnosť ako mal on. Takto vidím aj pôsobenie OSN. Vnímam ju ako organizáciu, ktorá bude držať ochrannú ruku nad každým z nás a garantovať lepšiu budúcnosť. A hoci bude svet o dvadsaťpäť rokov poznačený rôznymi novodobými a modernými technológiami, chcem, aby nielen moje deti, ale všetky deti na svete prežívali svoju budúcnosť s pocitom, že práve príroda im vylieči jazvu na srdci a nie technológie, že treba ľuďom odpúšťať aj keď sa nedá zabudnúť. Ich budúcnosť musí byť sprevádzaná s láskou, ktorú sa budú musieť naučiť rozdávať, aby pocítili, aké je to byť prínosom pre tento svet.
Aurelius Augustinus neklamal, keď tvrdil „Kde je láska, tam niet starostí. A ak predsa sú, prijímajú sa s láskou.“ Chcem, aby sa mohli slobodne rozhodovať a aby boli v bezpečí pred činom, ktoréhokoľvek človeka. Aby sa naučili pomáhať chorým ale aj zdravím v najťažších chvíľach. Aby stále ostali ľuďmi so srdcom v tele a nie len rozumom v hlave. Chcem, aby mohli slobodne cestovať a študovať, v ktorejkoľvek krajine, na ktorú si pomyslia. Aby vzdelanie na celom svete bolo ukážkové a aby sa dostalo každému. Aby mali v živote istotu, že ak podajú niekomu pomocnú ruku, jedného dňa sa im vráti. Ich budúcnosť bude založená na harmónii a pokoji, ktorý im bude dodávať silu.
Želám si, aby každý sa mal o čo oprieť. Tak ako my z pozície dieťaťa upierame zrak na našich rodičov, tak v medzinárodnom, multikultúrnom svete sa zrak upiera na pôsobenie OSN. Treba však začať od seba. Do budúcnosti sa pozerám s víziou toho, že ak budem mať deti, tak sa im budem snažiť poskytnúť čo najlepšie vzdelanie a domov, do ktorého sa vždy budú môcť vrátiť.
Chcem, aby spoznávali svet, aby sa učili z minulosti druhých, aby nezabúdali odkiaľ pochádzajú a kam patria ich korene. Jednoznačne sa budem snažiť, aby sa v živote za seba nemuseli hanbiť, aby chápali, aké dôležité je rešpektovať ostatných ale aj samých seba. Vždy budem pri nich stáť, pomáhať im finančne ale aj morálne, aby pochopili, aké je dôležité mať rodinu a priateľov, u ktorých vždy nájdu útechu.
Budem sa snažiť o ich osobnostný rozvoj, aby neostávali stále na tom istom mieste, pretože je veľa vecí, ktoré budú musieť pochopiť, posunúť sa ďalej a nechať v minulosti. Aj Edmund Burke hovoril „Nikdy nemôžete plánovať budúcnosť podľa minulosti.“. A takto rovnako si želám, aby sa darilo OSN presadzovať ideály lepšieho života na Zemi pre všetkých bez rozdielov.
Hoci je náš život maličký tieň, ktorý sa mihne v tráve a zmizne, môže byť dostatočne veľký, aby aspoň nachvíľu niekoho ohúril. Možno neohúri celý svet, možno nikto z neho nebude padať do kolien, možno nikomu nezmení život, ale bol to život, ktorý sme si sami vybudovali, ktorý sme nepremárnili a snažili sme sa ho spraviť lepším. Lepším natoľko, že sme aspoň malým semienkom zasadili v niekom spomienku, ktorá bude kvitnúť a spolu s ostatnými sa vytvorí krásna záhrada spomienok, ktorá spraví tento svet krajším.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Aký je vlastne náš terajší svet? (Úvaha) | Ostatné | 194 slov | |
Môj svet | Ostatné | 350 slov | |
Svet naopak (Úvaha) | Ostatné | 203 slov | |
Svet naopak (Úvaha) | Referát | 138 slov | |
Svet je naopak (Úvaha) | Ostatné | 227 slov | |
Dnešný svet je celý naopak (Úvaha) | Ostatné | 278 slov | |
Svet je celý naopak – Úvaha | Ostatné | 386 slov | |
Takto vidím svet, ktorý ma obklopuje (Opis) | Ostatné | 307 slov | |
„Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“ (A. Einstein) | Referát | 388 slov | |
Svet, v ktorom žijeme, svet, ktorý chceme | Referát | 252 slov | |
Svet, v ktorom žijeme | Referát | 340 slov | |
Svet, ktorý chceme | Referát | 343 slov | |
Šialený pohľad na nefunkčný svet (Úvaha) | Maturita | 292 slov | |
Svet – Medziľudské vzťahy | Referát | 196 slov | |
Svet, v ktorom si človek nájde cestu k človeku | Referát | 305 slov |