Stratený psík (Rozprávanie s prvkami opisu)

Stratený psík (Rozprávanie s prvkami opisu)

Poviem vám príhodu, ktorá sa mi stala cez prázdniny. Vždy, keď si na ňu spomeniem, musím sa smiať. Letné prázdniny som strávil u starkej v Belej. Je to veľká dedina, okolo ktorej sú krásne hory. So starkým a mojimi bratmi často chodíme do lesa na prechádzky.

Náš starký pozná všetky bylinky, huby a lesné plody. Naučil aj nás, čo môžeme zbierať a čo nie. Vieme, že v hore nemôžeme robiť hluk a krik. V jedno skoré letné ráno sme sa vybrali na huby. S úsmevom na tvári a s prázdnymi košíkmi sme vyšli z domu. Na tráve bola ešte ranná rosa, ale my sme zakývali starkej a vykročili do lesa.

Prechádzali sme sa po ňom niekoľko minút a vyzeralo to, že dnes nebudeme mať šťastie. Všade trčalo množstvo hnedých hlavičiek. Kúsok ďalej v kríkoch rástli také vysoké bedle, že som ich tam nemohol nechať. Vtom zaprašťali konáre a niečo veľké sa blížilo k nám. Starký bol okamžite pri mne. Medveď bol celkom blízko.

Zrazu sa ozval smiech môjho brata: „Veď ten medveď má rohy!“ A naozaj, z kríkov na nás pozerala vystrašená krava. Určite sa sem zatúlala z blízkej lúky. Vtedy sme sa nedržali a spustili sme krik plný smiechu a radosti. Celú cestu sme na túto tému vtipkovali.

Nezabudni sme však ani na kravu, ktorú sme odviedli na neďalekú lúku. Na nej sa páslo ďalších tridsať kravičiek, ktoré vyzerali presne tak isto, ako táto naša zatúlaná. Potom sme sa vrátili domov s plným košíkom hríbov a nezabudli sme náš zážitok porozprávať.