Bez všednosti niet sviatočnosti (Úvaha)

Bez všednosti niet sviatočnosti (Úvaha)

Máme len jeden život. Žijeme a kráčame po ceste. Rozhodujeme sa, zamýšľame, ale cez to všetko sa snažíme napredovať. Občas je tá cesta až príliš všedná, príliš stereotypná... A omrzí nás. Na našom postojí skutočne záleží, no nie? Otázka znie, chcem vôbec zmenu? Má to pre mňa cenu? Lenže ak nikdy nespravíme krok dopredu, tak čo potom?

Ak sa budeme stále pozerať len na všetko všedne, čo sa zmení? Presne tak, nič. Nezmení sa vôbec nič... Máme šancu skrze ľudí, skrze činy, skrze okolnosti v našich životoch. Máme príležitosť hľadať aj v tom všednom niečo sviatočné. Musíme si zosadiť tie sivé okuliare, ktoré nám svet nasadil...

Musíme prejsť tou zmenou, tým bojom o to sviatočné. Kedy konečne pochopíme, že aj v tých všedných veciach sa dajú nájsť úžasné, krásne a sviatočné veci? Na rovinu? Niektorí nikdy. No my máme šancu sami porozmýšľať o našich životoch, čo sviatočné je a čo nie. Niektorí túto možnosť nemajú...

Vážme si naše rozhodnutia, vážme si to sviatočné, lebo iní ho mať nemusia. Môžu to vnímať inak, možnože ani len nemôžu. Zamyslime sa sami nad sebou, či si všímame to sviatočné vo všednom. Či skutočne žijeme
tým sviatočným i všedným.