Na prahu dospelosti

Na prahu dospelosti

Ako zistím, že už som „dospelák“? Tým, že mám bradu? Tým, že som plnoletý? Alebo tým, že mám stále viac a viac povinností? Myslím si, že nie. Byť dospelý, je pojem, ktorý u každého z nás prichádza v inom veku. Hovorí sa, že ženy dospievajú skôr ako muži a že muži, sú večné deti.

Keď som bol malý, nemal som nijaké povinnosti a moje problémy boli odreté kolená a to, že som musel ísť skoro spať. Čím sme starší, tým máme viac povinností, ako je napríklad škola. Na základnej škole nám príde, že máme toho strašne veľa a že nemáme čas na nič. Ale opak je pravdou. Keď prídeme na strednú školu, zistíme, že máme toho ešte raz toľko.

A takto to pokračuje cez naše budúce zamestnanie až po dôchodok. Popritom všetkom dospieva naše telo, myseľ, menia sa naše názory, štýly obliekania, vyjadrovania sa a pomaly naberáme viac vedomostí a skúsenosti, ktoré nám pomáhajú skôr dospieť. Byť starším ma na jednej strane zaujíma, že aké to bude, no na druhej strane, bojím sa toho, že raz budem musieť svoje vedomosti, zručnosti a všetko, čo som sa naučil, posunúť svojim deťom.

S výchovou detí mám jemné skúsenosti vďaka mojim dvom mladším bratom, o ktorých som sa musel starať, keď boli rodičia v práci. Ale nemôžem povedať, že som natoľko dospelý, že by som zvládol niekoho vychovať sám. Sú ľudia, ktorí dospejú až v tridsiatich rokoch. Ale sú aj ľudia, ktorí dospejú už v dvadsiatich rokoch. Tí vedia skôr, čo chcú od života. Na dospelosť neexistuje žiaden kurz alebo knižka, ktorá by nás to naučila. Vek nám dospelosť neurčuje, lebo dospelosť je skôr psychický stav.

Škola nás má pripraviť do dospelosti, aby keď sa osamostatníme, nech to máme ľahšie. Ale napríklad ja som teraz v tínedžerskom veku. V tomto veku nám mladým príde všetko otravné, trápne, nudné a zbytočné. Vraj, keď si prejdeme týmto obdobím, tak sa stávame dospelými. Ale je to skutočne tak? Čo ak budem mať dvadsaťpäť rokov a stále nebudem vedieť, čo chcem od života a budem mať ešte také detské skraty, vďaka ktorým nebudem stále dostatočne vyspelý? Alebo to bude tak, že psychicky už budem „dospelák“ po strednej škole, ale vedomostne budem stále ešte veľmi mladý.

Jedným z postrachov pre nás tínedžerov by mohlo byť v živote to osamostatnenie sa. Je to veľký krok v dospievaní, pretože musíme mať nejakú prácu, aby sme si vedeli zaplatiť byt, jedlo a postupne viac a viac vecí. Práve teraz začína ťažké obdobie pre nás dospievajúcich, napríklad pre mňa je to maturita, ktorá mi skráti cestu k dospelosti.