Život – ten čas, kedy... (Umelecký opis)

Život – ten čas, kedy... (Umelecký opis)

Možno sa pýtate, prečo práve píšem o jeseni, ale úprimne – ani sama neviem. Ten čas, kedy zlaté vlasy lúčov ochladnú.

Ten čas, kedy červené plamienky príroda stráca.

Ten čas, kedy vánok vetra tratí sa v údolí a mení pôvab na poštára, ktorý oznámi záver.

Dotýkam sa striebornej mreže perín, no cítim príchod nového obdobia. Chápem, že aj prehliadka jesene raz skončí, ale stále sa pýtam prečo. Prečo končí niečo tak krásne, ten čas, kedy všetko vyzerá ako niečo, čo nekončí, no predsa odíde? Tá cesta odchodu bolí, no aj tak verím, že nie je tu naposledy. Cítime sa ako bezmocné ruky stromov, ktoré stratia svoj pôvab. Ten pôvab, ktorý nás raz opäť navštívi a ukáže veľkosť citu. Citu, ktorý nosí v sebe každé ročné obdobie. I jeseň.

Ten čas, kedy odídu posledné lupene jesene.

Ten čas, kedy odchádza podstata ročného obdobia.

Ten čas, kedy slnko stratí chuť čerstvého pomaranča a vymení ju za obyčajnú vodu. Vodu, ktorá je pre život taká podstatná, no predsa si to neuvedomujeme.

Teraz možno chápete, prečo tomu ani ja sama nerozumiem, ale o tom predsa život je... I naša jeseň.