Moje andulky

Moje andulky

Aj keď sa hovorí, že pes je najlepším priateľom človeka, moji rodičia mi takéhoto priateľa nedovolili. A tak mi kúpili andulku. Bola jar a vtáčik si veselo pospevoval v novej klietke. Ako plynuli dni, tak aj ja som si zvykal na starostlivosť o andulku.

Čistil som jej klietku, dával som jej proso a čistú vodu. Stali sa z nás kamaráti. Cez leto andulka bývala na balkóne a veselo si štebotala s vrabcami, lastovičkami a ostatnými vtáčikmi. V jeseni, keď už dni bývali chladnejšie, som andulku von nedával a zbadal som, že zosmutnela.

Aby nebola smutná, kúpili mi rodičia ešte jednu andulku. Dali sme ju do klietky a obe andulky sa hneď skamarátili. Moja prvá andulka sa volala Čimo. Mala belasé perie, ružovkastý zobáčik a pri pravom očku mala čiernu škvrnu. Druhá bol Čivo, ten bol žltý a oveľa menší ako Čimo.

Mám rád všetky zvieratá a myslím si, že nezáleží na tom, či je to pes, mačka, korytnačka alebo andulka, všetky chcú byť milované.