Rána bývajú zabalené rúškom hustej, záhadnej a tajuplnej hmly. Na tenkých konárikoch stromov sú utkané sivobiele pavučinky zo zamatového hodvábu. Sem – tam sa už objavujú kryštáliky drobného mrazu.
Keď sa vietor začne šantiť, naháňať, lístky sa ním nechajú len viesť a šepocú jemným, tichým hláskom tóny čarokrásnej jesene. Potom sa húpu a padajú ladným pohybom na všetky strany sveta.
Všade navôkol sú ukryté farby dúhy. Stromy sa vyzliekajú zo svojho staručkého rúška, len ihličnany si zachovajú smaragdovozelenú farbu. Ihličie majú pichľavé ako ježkov kožuštek.
Táto nádherná časť roka v sebe ukrýva veľa záhadných a nevyriešiteľných záhad a tajomstiev.