Takmer zabudnuté zvyky...

Takmer zabudnuté zvyky...

V Uhrovskej doline sa zachovali staré zvyky, obyčaje a obrady. Zimný cyklus zvykov v našej obci sa začínal Luciou a končil fašiangami. Na Luciu chodila mládež poobliekaná v bielom z domu do domu. Husacím krídlom ometali všetko, čo im prišlo pod ruku.

Tento zvyk symbolizoval upratovanie domácností. Čas od Lucie do Vianoc bol obdobím pokoja, v ktorom sa hospodár venoval oprave poľnohospodárskeho náradia a ženy priadli konope alebo driapali perie. Deň pred Štedrým večerom sa odbavoval „obožerný“ večer. Varili sa súkané slíže – „šúľance“.

Dievčatá do slížov dávali papiere s menami chlapcov a ten, ktorý sa vyvaril prvý, prezradil meno budúceho muža. Vianoce a začiatok roka mal sprevádzať dostatok a hojnosť. Pripravoval sa obradový chlieb vo forme posúchov – „pochopňov“. Tie boli plnené sušenými slivkami, hruškami, tvarohom, makom a orechmi. Piekli sa tiež vianočky.

Štedrá večera pozostávala z jedál, ktoré mali svoj magický zmysel. Jedli sa oblátky, hubová polievka s kapustou i hrachová kaša. Okrem týchto jedál nesmeli na štedrovečernom stole chýbať orechy, sušené ovocie, med. Keď bolo jedlo na stole, išiel gazda do maštale s chlebíkom a oblátkou v ruke nakŕmiť dobytok ďatelinou alebo senom.

Keď odchádzal z maštale, urobil s cesnakom a cibuľou kríž na dverách. Ženy pozametali izbu a smeti nechali na lopatke. Gazda, príduc z maštale do izby, pozdravil a všetkým členom svojej rodiny vinšoval požehnané sviatky a začala sa samotná večera. Gazda predniesol prípitok a jedla sa oblátka s medom. Gazdiná rozhadzovala celé orechy po kútoch so slovami: „Kútiki, kútiki, darujem vám orieški a vi mne darujte šťastie, zdravie, božské požehnanie.“

Z každého jedla prvý začal jesť gazda a prvý hlt odložil nabok. Z rozkrájaného jabĺčka a z rozbitého orecha sa predpovedalo zdravie. Gazdiná zas z vianočky vyčítala zdravie.

Do nasledujúceho roka. Na koho sa pri štedrej večeri obrátil knôt zapálenej sviečky, ten mal v budúcom roku zomrieť.

Osobitnú skupinu zvykov tvorilo vyveštenie budúceho ženícha. Dievča zamietlo izbu a po večeri vynieslo smeti von. Pritom počúvalo, z ktorej strany zabrechá pes. Odkiaľ sa ozval, tam sa mala dievka vydať. Na Štedrý večer chodili dievky strechy triasť. Čo sa komu snívalo v štedrovečernú noc, malo sa mu do roka splniť. Pri večeri sa dobre zamkli dvere, lebo otvorenými by mohla prísť do domu smrť.

Vianočný stromček patril medzi charakteristické obyčaje Vianoc. Ozdobovali ho slamenými retiazkami, jabĺčkami a papierovými stužkami. Zavesený bol na hrade nad stolom. Špeciálnym prvkom vianočných zvykov bolo koledovanie. Pravidelným koledníkom bol cigáň so ženou, ktorého považovali za šťastného človeka.

Prvý vianočný sviatok bol dňom pokoja. Jedlo sa len prihrialo, čerstvé sa nevarilo. Každý mal byť doma. Dievčatá sa chodili umývať na potok a hádzali do vody mince, aby boli po celý rok zdravé. Druhý vianočný sviatok sa chodili dievky česať pod vŕbu, aby mali dlhé a zdravé vlasy.

Určité oživenie nastalo na Štefana. Po období adventu sa uvarilo mäso, klobása, slanina a príbuzní sa navzájom navštevovali v dobrej vianočnej pohode.

V rozprávaní som chcela poukázať na zvyky a tradície našich predkov v určitom ročnom období – v období zimného slnovratu.