Príbeh mojej kamarátky – rodičia na ňu nemajú čas

Príbeh mojej kamarátky – rodičia na ňu nemajú čas

Mám kamarátku. Je rodičia stále pracujú a nikdy nemajú na ňu čas. Cíti sa od nich odstrčená, akoby ju ignorovali. Často mi hovorí, že mi závidí, lebo moji rodičia sú doma a nájdu si čas pre mňa a mojich súrodencov. Ale pre ňu nie. Prečo? Veď rodičia by si mali nájsť čas nielen pre seba, ale aj pre svoje deti.

Aj preto som jej poradila, aby naučila svojich rodičov oddychovať, aby trávili čas spolu. Vyprosila si od nich, aby si zobrali voľno, keď mala polročné prázdniny. Musela ich dlho presviedčať, ale nakoniec súhlasili. Na ďalší deň im pripravila raňajky a spolu si vychutnali príjemné spoločné posedenie pri raňajkách. Poobede zašli na malú vychádzku do mesta.

Keď sa vrátili, už bol večer. Tentoraz rodičia neobjednali žiadnu pizzu ako obyčajne, ale mamka navarila chutnú večeru za asistencie svojej dcéry. Každý si na nej pochutnal a pritom sa rozprávali, smiali... boli šťastní. A tak postupom času, aj keď rodičia chodili do práce, vždy si našli čas na seba, aby sa porozprávali, poradili, posťažovali...

A tak moja kamarátka za mojej pomoci naučila svojich rodičov oddychovať. Teraz cíti, akoby jej rodičia boli vymenení. Odvtedy si vždy na ňu nájdu čas. Aspoň toľko, aby sa jej spýtali, ako bolo v škole, aký mala deň ...

Myslím si, že rodičia by nemali žiť len prácou, hoci aj práca je dôležitá. No oveľa dôležitejšia je rodina, ktorá potrebuje na seba čas. Preto rodičia musia vedieť zosúladiť pracovný a rodinný život. Vtedy bude rodina šťastná.