Žiť znamená stretávať sa s ľuďmi (Úvaha)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: xara (17)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 24.04.2024
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 276 slov
Počet zobrazení: 132
Tlačení: 9
Uložení: 12

Žiť znamená stretávať sa s ľuďmi (Úvaha)

Už z dôb dávno minulých je očividne zrejmé, že človek sa nechoval ako samotár. Už od počiatku sa združoval v skupinách. Tieto skupiny ľudí vytvorili klany, osady a neskôr dediny, mestá, štáty a národy. Spájali sa ľudia, ktorý nachádzali naplnenie podstaty človeka, ktorou je na jednej strane spoznávať samých seba a taktiež z prírody, kde jednotlivec nemal šancu na prežitie.

O tom, že človek nevedel byť sám píše i biblia v úseku o stvorení sveta o ktorom hovorí kniha Genezis, kde sa píše: “Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.”

V dnešnom pretechnizovanom svete sa človek stretáva s ľuďmi každý deň. Keď ide ráno do práce, či je na ceste za vzdelaním, stále má vôkol seba množstvo ľudí. Človek, keď sa cíti byť sám a odstrčený snaží sa ísť do spoločnosti a nájsť uspokojenie a vnútorné naplnenie. Mnohý chodievajú na rôzne zábavy, či len na návštevy za príbuznými, alebo len sa vyjdú prejsť, jednoducho vymaniť sa z rúk samoty a žiť.

Všetko toto znie síce pekne, ale nič nieje také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Určite každý prežil chvíľu, keď bol i medzi ľuďmi, no však bol napriek tomu opustenejší než, keď bol zatvorený medzi štyrmi stenami svojho príbytku. V samote sa dá rozmýšľať nad životom, uvažovať nad sebou samým. No všetkého veľa škodí. Čím viac sa oddávame samote, tým väčšmi sa vzďaľujeme od reality a uzatvárame sa do seba. Ako povedal jeden významný muž:

“Keď sa dlho pozeráme do priepasti, začne sa priepasť pozerať do nás.” Tento človek naozaj vedel, čo hovorí. Pretože sa z nás stávajú egoisti zatrpknutý na celý svet. Každý z nás vo svojom vnútri nosíme niečo, čo si nechávame len a len pre seba. Schovávame si pred svetom naše trápenie, radosti, sklamania i všetko čo nám cesta životom priniesla a záleží len na človeku čo sa stým rozhodne urobiť. Zážitok po zážitku, príhodu po príhode, sklamanie za sklamaním či čriepky radosti, to všetko si kopíme do malého vrecka v našom vnútri a vrecko sa pomaly naplňuje.

Toto vrecko však nieje bezodné. Keď cítim, že sa čosi tlačí k zemi viem, že môj batôžtek už určite plný. Preto sa snažím nájsť si kamaráta, či dobrú kamarátku, aby som im vylial svoj žiaľ. Nájsť si toho správneho priateľa je dnes veľmi ťažké. Človek si musí veľa vytrpieť, než nájde osobu, ktorá ho dokáže pochopiť. Hľadať sa dá takmer kdekoľvek, no najlepších priateľov stretávam vždy len náhodou. Vybrať si priateľa medzi ľuďmi, ktorý práve stoja na autobusovej zastávke alebo železničnej nieje žiadna výhra. Ale človek nikdy nevie, koho práve na danej ceste stretne. Však stačí tak málo.

Pár slov. Je pekné čítať o dojemných príbehoch vášnivého stretnutia dvoch mladých ľudí, či náhodnom prihovorení sa niekomu vo vlakovom kupé či prechádzke lesom. Je pravda, že takéto veci sa občas stanú, ale kde má človek brať istotu, že to bude práve on alebo ona ? Stávať na náhodu nieje vždy to najsprávnejšie, i keď výsledky sú prekvapujúce, preto sa väčšina ľudí snaží nájsť priateľov v kolektívoch , v ktorých sa často zdržujú.

Pre niekoho je to zamestnanie, kde nachádza celú hrbu ľudí, pre niekoho škola alebo záujmové krúžky a pre niekoho sú to skupinky, ktoré mu dávajú pocit, že niekam patrí a nachádza tu ľudí, ktorý dokážu chápať jeho konanie i názory. Takýmto štýlom vzniklo množstvo organizácií, ktoré našli naplnenie túžby nebyť sám. Učili sa chápať jeden druhého, pomáhať si navzájom a spolu sa snažili riešiť problémy svoje i tých druhých, ktorý “nikam nepatria”. Medzi takéto, ktoré sú otvorené, ako mladým, tak i starším sú rôzne stretnutia na akciách organizovaných kresťanskými organizáciami, ktorých mnohý nájdu množstvo priateľov i spriaznených duší s rovnakými problémami, aké sužujú aj nás.

Však okrem organizácii, ktoré sa rozhodli pomáhať vznikli i organizácie, ktorých cieľom je doslova “zblbnúť” ľudí, aby z toho vyťažili čo najviac, alebo dokonca skupiny, ktoré sa rozhodli bojovať proti niekomu. Okrem skupín, ktoré bojujú proti útlaku, beznádeji a samote sú tu však i skupiny, ktoré sa z nevraživosti rozhodli ničiť všetko vôkol seba, alebo len isté skupiny ľudí, ktoré boli iné ako sú oni sami. Na svete je mnoho skupín, do ktorých sa možno zaradiť. Záleží to len na nás, aby sme si vybrali ten správny kolektív, medzi ktorého členmi chceme spoznávať samých seba a pomaly odhaľovať skladačku vlastného Ja. Nieje správne domnievať sa, že tí , ktorý sa neboja oslovovať ľudí v ich blízkosti to so spoznávaním majú omnoho jednoduchšie.

Často sa stáva, že sa zo strany druhých stávajú nepochopenými a stávajú sa odsúdencami vlastnej odvahy. Ale ani v takýchto situáciách človek nesmie strácať hlavu. Neznamená, že keď ho človek na prvý pokus nepochodí, všetko je stratené. Vždy je tu šanca a človek sa nesmie prestať snažiť. Vôkol nás sa nachádza bariéra, ktorú nedovolíme hneď tak rýchlo niekomu prekonať. Strach z ublíženia a zrady je natoľko silný, že treba vynaložiť naozaj veľa úsilia, aby dotyčná bytosť v nás našla dôveru a pochopenie.

Z vlastnej skúsenosti som zistil, že nájsť skutočného priateľa je horšie ako sa potknúť na púšti o morského ježka. Skúšal som čakať na osobu, ktorá by našla toľko odvahy, aby sa mi prihovorila. A je naozaj pravda to čo hovorí staré slovenské príslovie, že v núdzi poznáš priateľa. Naozaj som toho priateľa poznal, i keď som si veľa vytrpel než prišiel, ale ten pokoj v duši sa nedal opísať. Len ako to býva zvykom, nič netrvá večne a priateľstvá, ktoré ako z filmov poznáme "pokiaľ nás smrť nerozde", mnohokrát končia len tým, že sa osoba, na ktorej nám záleží odsťahuje. Je to jeden z mnohých prípadov. Taktiež, keď sa naša spriaznené duša zaľúbi.

Už nemá toľko času sa venovať svoj čas len nám, a zväčša sa venuje milovanému človeku. Bolo by hlúpe, keby sme naňho či na ňu zvaľovali vinu za rozbitie priateľstva. Ak sme boli naozajstnými priateľmi musíme vedieť pochopiť aj záujmy toho druhého, a byť šťastnými, že osoba, na ktorej nám záležalo je šťastná.

Tiež si treba uvedomiť, že i keď sa nám ten druhý nevenuje tak, ako by sme chceli, vždy nájde chvíľa, kedy bude potrebovať našu pomoc, a určite si nájde i čas pomôcť nám. Je nezmyselné búrať priateľstvo kvôli menšej roztržke či hádke. Pravé priateľstvo je práve pre takéto veci živým priateľstvom, a každá hádka by ho mala upevniť. Keď to priateľstvo nevydrží drobnejšiu hádku a rozpadne sa, až vtedy zistíme, že malo za skutočným priateľstvom ďaleko.

Už i starý Gréci a Rimania poznali cenu priateľstva, či len rozhovorov. Ako povedal slávny filozof tej doby, ktorého slová pretrvali dodnes. Ťažko vyjadriť slovami, ako príjemné a prívetivé rozhovory zbližujú ľudské duše.

Cicero

Naozaj stačí len málo. Stačí otvoriť oči a nemyslieť iba na seba. Všímať si ľudí navôkol a nebáť sa im prihovoriť. Potom stačí len dúfať, že človek, ktorého niečo naozaj veľmi trápi neodmietne našu pomoc. Keď je človek naozaj na dne, sme my jediný, ktorý dokážu pomôcť. Neskôr i sami pochopíme akú veľkú cenu to má pre toho druhého.

Láska lieči ľudí – aj toho, kto ju dáva, aj toho kto ju prijíma.

Dr. Karl Menninger

A keby sme už boli nakoniec úplne zúfali z toho, že si nás nikto nevšíma, každý nás ignoruje a neberú našu pomoc vážne spomeňme si na tieto slová :

Nič na svete nedokáže nahradiť vytrvalosť. Nenahradíte ju talentom – talentovaných, a pritom neúspešných ľudí stretávame každý deň. Nenahradíme je geniálnosťou – že genialita nebýva odmenená, je všeobecne známe. Len vytrvalosť a odhodlanie sú všemocné.

Calvin Coolidge

Žiť naozaj znamená stretávať sa z ľuďmi, pretože človek túži milovať a byť milovaný. A verím, že človek dokáže láske ľahko porozumieť, ak nemá mozog mäkký a plný dier. Je to barla, to je všetko, a niet nikoho, kto by nepotreboval barlu ...

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu