Pri otázke „Máte radi svojich starých rodičov?“ všetci odpovieme – áno. Nie je to však iba nejaká básnička, ktorú odrecitujeme, keď nás niekto vyzve. Myslíme to úprimne. Niektorí majú radi ich príbehy, vtipy či výborné jedlo, a to ani zďaleka nie je všetko.
Rád chodím k starým rodičom. Bývajú blízko, len tri ulice ďalej. Starká pestuje maliny a margaréty. Vždy má jednu zastrčenú za uchom. Za to si vyslúžila aj prezývku od susediek: Margeta Margaréta. Samozrejme sa volá Margita, no susedky to trochu pozmenili. Starký zvyčajne sedáva na lavičke pred domom a vyčkáva na nás. Pri bráne nás zvyčajne privíta pes Krištof. Osobne nemám rád psov. Podľa mňa sú až príliš hlučné a oslintané.
No mama sa na mňa vždy karhavo pozrie a povie: „To je subjektívne.“ Ak by som sa mal priznať, ani neviem, čo to je, ale viem, že to je niečo, ako keby som na to mal názor len ja. Ale ja sa v tom nevyznám. Prejdeme cez bráničku. Ja bežím rovno k starkému. Potom starký zavolá: „Margita, máme návštevu.“ Po chvíli vyjde starká. Aj keď už nemám štyri roky, stále sa opýta: „Kto prišiel? Veď sme nikoho neočakávali.“ Viem, že si len vymýšľa, ale pripájam sa k nej. „My!“ zvolám. Väčšinou sa obidvaja rozosmejeme a ja bežím rýchlo vystískať aj ju.
Neskôr ideme do kuchyne navariť obed. Starká mi dá zásteru, ktorú mala ešte moja mama. Je vyblednutá, no slúži dobre. Ona klepe mäso a ja ho obaľujem, aby vznikli výborné rezne. Polievku má vopred navarenú. Potom vytiahne jej lahodný malinový džem. Dáme ho na kúsky lístkového cesta a cesto zakrútime. Potom malinové slimáky dáme piecť. Neskôr asi hodinu pozerám televízor a čakám, kým starká všetko dokončí. Nakoniec jej pomôžem nakladať. Najeme sa dosýta a máme ešte dve hodiny pauzu.
Po obede ideme zbierať maliny. Pri zbere mi starká rozpráva vtipné príhody. Je kráľovná vtipov. Často jej vtipy používam v škole. Všetci sa na nich smejú. Ani sa nenazdám a je skoro večer a my máme plné košíky malín.
Starká spraví rýchlu večeru a ja sa pripravujem spať. Starký mi prichystá posteľ a ja s ním hrám scrabble pri šálke čaju. Potom si ľahnem a poprajem starkým dobrú noc.
Ráno ešte starká a starký pripravia raňajky. Keď ich zjeme, starká nám zabalí dobroty. Potom je čas odchodu. Málokedy sa mi chce odísť, no rozumiem tomu. Dlho sa s nimi lúčim. Posledný raz ich vystískam a zavriem bráničku. Mám ich veľmi rád. Bez nich by svet už nebol rozhodne taký zábavný a malinový.