Moje najkrajšie Vianoce

Moje najkrajšie Vianoce

Je večer počas vianočných prázdnin. Všetci sedíme za vianočným stolom, ktorý sa prehýba pod rôznymi druhmi jedla. Sú na ňom rezne, šaláty, polievky, zákusky a ešte aj kapustnica, ktorú mama varí len zriedkakedy! Všetko je nádherné, ale niečo tomu chýba. Rozmýšľam, no nemôžem na to prísť. Och, iste, starká! Ešte stále nik nezazvonil na zvonček. Vždy na Vianoce dá tatko spraviť zvonček, ktorý hrá Rolničky.

Ako som tak rozmýšľala, spomenula som si, na čo som myslela vždy. Na krásneho malého psíka. Už som pre neho vymyslela aj meno. Volal by sa Charlie. Avšak mama mi povedala, že môžem len a len snívať. Ach, tak veľmi ho chcem! Skoro som sa rozplakala... Zazvonil zvonček. Samozrejme, že to bola starká, od ktorej sme sa dozvedeli, čo nového v našom meste. Konečne sme začali večerať. Večera bola sýta, ale pre mňa nie najlepšia.

O chvíľku tatko odišiel od stola. Išiel dať pod stromček darčeky, zahrmotal oknom a zazvonil na malý kravský zvonček. Nastala očakávaná chvíľa. Všetci sa rozbehli do obývačky, len ja som zaostávala, ale začala som sa ponáhľať, keď som začula podozrivý zvuk. Znelo to, ako keby zahavkal psík. Péeées! Mama sa obzrela a z lona jej vyskočil malý bolonský psík. Zakričala som: „Charlieee!“