Čím je vôbec mesto? Tvárnou hmotou, formovanou dlaňami generácií, ktoré jejdali pečať doby. Všestranný umelec čas modeloval Prahu s mimoriadnou precíznosťou. Je impozantná z profilu, zbrázdená vráskami i zjemnená jamkamiv lícach. Nedá sa však považovať za výtvor priemernosti . Stala sa bytosťous vnútrom plným pulzujúceho života.
Praha je múzou, vedie ťahy štetcov a línie rukopisov a pri tom vám nazerá cezplece. Hrdinsky znáša váhu krokov všetkých blúdiacich, červená sa pod skúmavýmpohľadom cudzinca.V tieni chrámov unavení pútnici vystierajú ruky k nebu. Dcéra Vltavy je alek potrebám tela ľahostajná, nenakŕmi biednych. Ba vyvolá túžbu, neutíchajúci smäd,ktorý núti piť zo studne dávnych tajomstiev plnými dúškami.
História do priečelí mohutných stavieb ukryla vlastné posolstvá. Ukazuje nám tak,čím sme boli, aby sme sa pokúšali vydať sa na cestu smerom k tomu, čím budeme. Myslel na to panovník Karol, pripomínajúci sa teraz svojmu národu v chladnomkameni mosta? Spomienka na chvíle strávené vo vyberanej spoločnosti úzkych uličiek a nemýchsúsoší mi zotrvávajú v mysli. Niet divu, Keď sa so mnou Praha lúčila s prísľubom návratu.