Zriedkakedy spadne, kto správne kráča (Úvaha)

Zriedkakedy spadne, kto správne kráča (Úvaha)

Už od mala sme obklopovaní rôznymi príkazmi, zákazmi, pravidlami. Čo smieš, čonemôžeš, čo musíš. Ale len malá časť z nás ich všetky dodržiava. Väčšinou uplatňujememetódu pokus – omyl. Ale vždy je tu niekto, kto nám tie poučky pripomenie a vráti nás nasprávnu cestu. Čo sa však stane, keď vyrastieme a ten niekto tu už nebude? Keď budemenútení vybrať si smer sami? Budeme sa musieť naučiť správne padať a vstávať bez pomociostatných.Cesta však nie je len jedna, sú tu samé odbočky, zákruty, slepé ulice...

Výber je na nás. Niekto je až príliš ustráchaný, aby skúsil odbočiť, a preto sa celý život drží jedného cieľa,jednej méty. Áno, títo ľudia zväčša dosiahnu najviac, pretože tvrdo idú za svojím. Ale stojí toza to? Nespoznať ostatné zákruty života? Nevedieť, čo je toto a čo tamto? Neskúsiť sa nachvíľu zastaviť a poobzerať okolo seba?

Iní len odbáčajú, stále dookola hľadajú nové cestičky, nové možnosti. A často sa stane,že si vyberú ten najnesprávnejší smer. Spadnú do kaluže, z ktorej sa ťažko vstáva.Z každej strany nás obklopujú značky a bilboardy kričiace: „ Tadiaľto!“ Neónovénápisy, pestrofarebné plagáty, vzrušujúce fotografie. A my stojíme a hľadíme. A je ťažké sarozhodnúť.

Je ťažké si vybrať. Pretože netušíme, kto a čo sa za nimi skrýva. Či je to skutočnéšťastie, skutočný úspech, a či len prázdna pozlátka, omamná chvíľa vzrušenia a radosti, ktorása rozplynie ako prach a my znova zostaneme sami uprostred všetkého. Zoči-voči svojimchybám.Najhorší pocit je, keď zistíte, že to bola vaša chyba. Vaše vlastné nesprávnerozhodnutie.

Zrazu tu už nie je nikto, na koho by ste to zvalili, na koho by ste sa vyhovorili.Zostala tu len vaša vlastná zodpovednosť, ktorú musíte zobrať na plecia. Aha a ďalšia chvíľarozhodovania. Nechám ju ležať na zemi, so zavretými očami ju preskočím a budem sa tváriť,že nič? A o pár dní, mesiacov, rokov si ma znova nájde a ja tú chybu zopakujem. Alebomožnosť druhá. Pozbieram sa aj so zodpovednosťou, hrdo (alebo aj zbabelo) sa pozriemdôsledkom do očí a ... a poučím sa!

Nabudúce budem vedieť, že za žltou neónovou šípkou saneskrýva to, čo v živote hľadám.Metóda pokus – omyl sa vyplatila aj dnes. Len sa občas bojím, aby tých omylovnebolo viac než pokusov. A ja stále nebudem vedieť, kto som a kam kráčam. Preto si častovolím, obrazne povedané, zlatú strednú cestu. Snažím sa správať zodpovedne a počúvať slovátých, ktorí si to už prežili. Nebrať ich na ľahkú váhu a poučiť sa aj z chýb ostatných. Ani tovšak nebýva jednoduché a ani tento spôsob nie je dokonalý. Cesty sa predsa len menia.

Každým krokom, rokom, každým novým vedeckým technickým, módnym objavom sa tvorianové a nové cestičky a odbočky. A zase sme to len my, kto pred nimi stojí a na pleciach kohoje rozhodnutie: Kam?Je lepšie ísť stále rovno a nevšímať si odbočky, alebo vyskúšať jednu po druhej a potom sarozhodnúť kam? Čo však pády? Budem stále dostatočne silná, aby som ich všetky zvládla?Zriedkakedy spadne, kto správne kráča. Súhlasím. Ale zriedkakedy je šťastný ten, ktonespadol, kto neskúsil samé dno, kto nevie, aké je byť sám. Ten si často šťastie nevážia možno ho ani nespozná, keď mu stojí rovno pred nosom.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/3753-zriedkakedy-spadne-kto-spravne-kraca-uvaha/