Ukážka slohu: Slávnostný prejav

Slávnostný prejav - znaky slávnostného prejavu
· Oslovenie adresáta
· Sugestívny
· Metafora, personifikácia, hyperbola, opakovanie slov, (anafora, epanastrofa), expresívne
slová, dramatizujúce prostriedky
· Frazeologizmy, citáty, príklady
· Jeho charakter a výber prostriedkov závisí od toho, komu je adresovaný
· Rečnícke otázky
· Najčastejšie 1.a 2. osoba
· Kompozícia:
Oslovenie
Úvod – upútať záujem adresáta ( citát, výrok, porekadlo, príslovie, konkrétny príklad, definícia,
príbeh )
jadro – definovanie udalosti, pri príležitosti ktorej je prednášaný prejav
rozvíjanie jednotlivých myšlienok, opakovať ich inými slovami
záver – zdôraznenie najdôležitejších myšlienok, zhrnutie obsahu

Vážený pán riaditeľ, vážené pani zástupkyne, milí členovia profesorského zboru! (Slávnostný prejav)
Život každého človeka je ako pestrá mozaika farebných kamienkov. Farby detstva súv mozaike tie veselé, pestré, krikľavé. S pribúdajúcimi rokmi sa výrazné farby detstva tlmia,nadobúdajú jemnejšie odtiene a sem – tam sa objaví aj tmavší tón. Túto farebnú krásu životavytvárajú predovšetkým ľudia, ktorí nás obklopujú. V prvom rade sú to rodičia, priatelia a učitelia.Práve učiteľ, ten nositeľ múdrosti, nám študentom sprostredkúva informácie, zložitosti vedypremieňa na drobné, vysvetľuje zákonitosti prírody, záhady vesmíru, pridáva kamienky do farebnejmozaiky života.

Ale učiteľ sa niekedy musí vžiť aj do úlohy psychológa, lekára, herca, rodiča či priateľa. Neraz sak vám, milí učitelia, utiekame so svojimi drobnými či veľkými problémami a vy ochotne, neočakávajúcza to odmenu, radíte, hľadáte riešenie pre nás niekedy neriešiteľného. Práve preto sa vaše povolanie,milí učitelia, nedá vymerať presne určenou pracovnou dobou. Svoje školské a častokrát aj našeosobné problémy si nosíte so sebou domov, do svojich rodín.Ste svedkami nášho dospievania, prežívate s nami výlety, lyžiarske výcviky, exkurzie, naktorých nám nahrádzate aj rodičov. Častokrát hľadáte v sebe silu pochopiť naše prešľapy, úletya snažíte sa nás usmerniť tak, aby s nami život nezamával ako s osamelou trstinou.

Hľadáte v nás todobré, ktoré sa niekedy skrýva pod škrupinou drzosti či ľahostajnosti. Nechávate v škole kus svojhoživota, elánu a, bohužiaľ, i ideálov.Nositeľov múdrosti stretávame potom na uliciach v zvláštnej premene času, ktorej sa aj samičudujú. Ich krok sa spomalil, oči blúdia, zahľadené do neznáma, akoby v každej tvári hľadali tú, doktorej vpísali vlastné ja, a sú vďačné za opätovaný úsmev. Kabáty mnohých z nich majú vyblednutýtón, tak ako zvuk ich hlasu.Kráčajúc ulicami mesta stretávame rozsievačov múdrosti, ktorým sa treba hlboko pokloniť. Čo natom , že ich postavy čas naklonil akosi dopredu, akoby vždy niečo dobiehali, akoby nič nechcelizameškať. Čo na tom, že ich hlas už slabne a oči majú „postrácané v zošitoch“?

Veď vždy v nichvidieť hrdých ľudí, ktorí nám žiakom dávajú to najvzácnejšie, čo majú – svoje srdce, radosť a lásku,bez ktorej by povolanie učiteľa pripomínalo suchú púšť.Tak nám defilujú pred zrakmi všetci učitelia, ktorí otvárali bránu na ceste k vzácnemu daru múdrostia citu. I keď rezký krok mnohých z vás sa už zmenil na unavený, pomalý, za katedrou vzplanie vašesrdce, ktoré vždy bije pre mladých ľudí.Dovoľte mi, vážení učitelia, aby som sa vám v mene všetkých študentov Gymnázia na Párovskejulici poďakovala a popriala vám veľa zdravia a elánu pri výkone vášho učiteľského povolania.