Západ slnka nad Fatrou

Cestou po štrkovej cestičke Špacír, smerom na Frankove lúky, odbočuje tenká cestička. Vedie na hranu hory. Tu stráži a dohliada na poriadok skalnatý muž. Leží si na hrebeni a díva sa na dianie pod ním. Je obrastený pichľavými smrekmi a šuštiacimi bukmi. Niektoré ho spoločne držia a dávajú pozor, aby nespadol do skalnej priepasti pod ním. Takto nejako vyzerá iste najkrajší západ slnka na svete.

Zvečerilo sa.
Slnko sa pomaly, proti svojej vôli, poberá na nočný spánok za okolité kopce. Sprevádza ho silný západný vietor, ktorý dolu možno ani necítiť. Slnko sa pomaly stráca ako papierová loďka na vlnách potoka. Obloha sa odrazu začína meniť. Žltá a oranžová. Tak to začína. Potom nastupuje červený smútok. Je to krv slnka, ktoré sa snaží vytrhnúť sa z reťazí, nútiacich ho ísť spať. Západ slnka pomaly mení farby na Grúni i na Podfatre. Slnečné lúče sa odrážajú na oknách domčekov ako sviečky v Deň svätých na cintorínoch. Domy sa takto lúčia s dňom. Rieka Ľubochnianka svojím svižným tokom neúprosne meria čas, ktorý slnku ešte ostáva. V jej toku sú ukryté ligotavé kvapky krvi, ktorá stiekla z oblohy a zhromažďuje sa na stavidle v časti volanej Brána. Zrazu všetko stíchlo. Na niekoľko sekúnd zavládlo hrobové ticho. Vtáci stíchli, vietor zoslabol, Ľubochnianka sa ukľudnila. Lúči sa so zapadajúcim slnkom. Aká to nádhera! Slnko zažiarilo najväčšmi, ako mohlo. Osvietilo všetko navôkol. Vytvorilo ilúziu nadzemskej žiary rôznych farieb. Vtáky spustili symfóniu. Či čuješ tú nádheru? Vietor silno zadul do konárov dubov, bukov, smrekov, líp. Tie spustili sprchu najpestrofarebnejších listov. Koncert farieb a tónov môže začať. Slnko sa stratilo za vrchmi a to je znamenie pre ležiaceho kamenného strážcu, ktorý výstražne dvíha prst. Je po všetkom. Slnko si odtrhlo jedno železné puto z reťaze a natiahlo ruku cez Ľubochnianske sedlo. Reťaz ho pomaly ťahala za Grúň, kde sa stratilo.
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/4054-zapad-slnka-nad-fatrou/