Ja, Renault Megane

4-ročný stokoňový tátoš, každé ráno fičím so svojím majiteľom do jeho zamestnania. Tam si pol dňa odfukujem a zoznamujem sa s novými kamošmi.

Stereotypné rána narušila jedna strieborná Lagúna Grandtour, ktorú som zbadal hneď po prechode vrátnicou. Moje svetlomety sa rozžiarili – môj pán bol šokovaný, keď sa mu z ničoho nič rozsvietila prístrojovka a po chvíli zhasla – láska na prvý pohľad. Zočil som vedľa nej voľné miesto. Túžil som tam zaparkovať. Stalo sa. Moje zámky zaklapli, pán odišiel. Srdce mi bilo ako pri najvyšších otáčkach. Bolo to tak dopoludnia, kým neodišla. Mal som výčitky môjho auto-svedomia. Prečo som sa Lagúne neprihovoril? Utešoval som sa – veď po celý čas  spinkala, nechcel som ju budiť.

Prišlo druhé ráno. Opäť v tom istom meste, na tom istom mieste. Xenonové svetlomety s čírou mechanikou, avantgardný štýl oblečenia, jemné, dynamické, ale zároveň aj agresívne krivky ma priťahovali. Predná náprava typu Mc PHERSON, zadná s vlečnými ramenami spojenými torzne pružnou priečkou s pasívnym riadením – som zbláznený. Odrazu zo mňa vyhŕklo: „Odkiaľ si?“ „Z Bratislavy. A ty?“ spýtala sa ma. „Ja pochádzam z Ľubochne.“ Rozprúdil sa medzi nami rozhovor, v ktorom som sa dozvedel, že rozváža celkom šikovného programátora, že jej veľmi chutí Shell....Odbilo poludnie, odišla.

Tretí deň, tretie ráno. Pozval som ju na pár litrov 95-ky.
Pomaškrtili sme si. Bolo s ňou fajn. Našli sme veľa spoločných tém. Prišiel jej šéf, potľapkal ju a povedal slová, po ktorých mi ostalo nanič. „Hotovo, odchádzame do Blavy.“ Nasadol. I keď hodil spiatočku, ona sa pohla dopredu a keďže sme stáli oproti sebe, ťukla do mňa a rozlúčila sa so mnou jemnou pusou. Lagúnke z ostrekovačov vytryskla voda – plakala. Cítil som sa, akoby ma prešiel parný valec. Nechcelo sa pohnúť ani len kolesom. Preto ma pán odviezol do servisu, kde mi dali menšiu ozdravovaciu kúru a vyliečili ma z choroby – krátkej lásky.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/4062-ja-renault-megane/