Moja babička
Moja stará mama sa podobá na mnohé iné staré mamy. Má nižšiu postavu, okrúhlu tvár, ktorú lemujú ryšavé vlasy. Spod
ofiny jej vykúkajú nezbedné hnedé oči. Keď sa zasmeje, vytvoria sa jej kolo nich vejáriky vrások. Vtedy jej spod úzkych pier vidieť pekné
biele zuby. Nie sú tú žiadne protézy.
Moja starká je rázna a energická žena. Má pevnú a rýchlu chôdzu. Všetko
dokáže zorganizovať. Máme pred ňou rešpekt. Keď ju nahneváme, jej mäkký pohľad sa v okamihu stratí a mení sa na búrku. My však vieme,
že sme si to zaslúžili. Starká sa o chvíľu upokojí a blesky z očí zmiznú. Opäť sa z nej stáva láskavá stará žena, ktorá nás často
hladí svojimi upracovanými rukami.
Ani okamih nevydrží bez práce. Stále niečo prešíva či zašíva. Keď som bol
malý, sedával som jej pri nohách a pozoroval som, ako rýchlo prepletá ihlicami. Niekedy som naháňal klbko, čo vyskočilo z misky. Vtedy sa
starká smiala a hovorila mi: „Ty si moje mačiatko.“ Raz som si rozbil koleno a strašne som plakal. Utrela mi slzy, pofúkala boľačku. Hneď
bola bolesť menšia. Často sa s ňou navštevujeme. Raz príde ona k nám, inokedy my k nej. Vždy nás čaká s upečeným koláčom. Hoci má 10
vnúčat, nikdy nezabudne na meniny či narodeniny. Málokedy myslí na seba. Vždy je ochotná každému pomôcť. Máme ju veľmi radi. Je naším
vzorom vo všetkom.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta