Správna voľba povolania

V deviatke, tak to už chodí, si vyberáme novú cestu životom. Je to ťažká vecička, a preto majú tí, ktorí sa nad ňou nezamýšľajú, šťastie. Môžu predsa zostať na základke, ďalší rok sedieť s nohami vyloženými na lavici a slová učiteľov brať jedným uchom dnu a druhým von. A možno aj o rok. Alebo odídu zo školy. S radosťou zahlásia: „Desaťročná dochádzka skončila, až teraz začína život!“ Ľudí, čo rozmýšľali podobne, môžeme nájsť na úradoch práce, v nemocniciach po otrave alkoholom či vegetiacich za mrežami. Preto by sa mohla nejaká dobrá duša obetovať, takýchto žiakov prefackať a „zoslať“ naspäť na zem. Keď nie podobrotky, tak pozlotky! Nemôžeme sa ale čudovať, ak ani táto taktika nezaberie. Veď komu niet rady, tomu niet pomoci. ...

V skupinke číslo dva sú lenivci: „Mne sa nechce učiť, nechce sa mi pripravovať na prijímačky....“ Na prihlášky napíšu názvy škôl, na ktoré ich vezmú bez skúšok. Nie aby sa pokúsili vyšplhať sa hore, oni sa zahrabávajú do zeme. Často počuť: „Škoda, mal na viac.“

Ďalšiu skupinu tvoria rozumní. Na jednu školu sa pokúsia dostať vykonaním prijímacej skúšky po zodpovednej príprave. Ak im to nevyjde, majú poistku. Druhú školu si tiež zvolia takú, kde ich vezmú bez skúšok.

Poslednú skupinu tvoria žiaci praktizujúci zásadu – risk je zisk.
A v čom je háčik? Nemali by sa na vec pozrieť aj z pohľadu – bez opatrnosti je i múdrosť slepá? Napríklad by si mohli namiesto dvoch gymnázií zvoliť jednu školu – spomínanú poistku.

Predtým, ako si deviatak vyberie školu, mal by zhodnotiť svoje schopnosti, zručnosť, talent. Ten, kto spieva, ako keď niekto privrzne mačke chvost medzi dvere, kto sa hýbe ako drevo, kto nakreslí ľudskú postavu ako kruh s paličkami, nemal by ísť na školu, kde treba vykonať talentové skúšky. Každý by mal popremýšľať, čo chce v živote dosiahnuť, či by ho vybraná práca bavila. Škola tvorí len zlomok života, potom nasleduje práca, pláca, neskôr dôchodok. Ak človek nemá kladný vzťah k práci, ráno vstáva s nechuťou, deň mu je utrpením, vlečie sa pomalšie ako slimák. Keď sa práca skončí, sadne si pred „bedňu“ a zmorený nudou ide do postele. Predtým, ako zaspí, si povie „Ďalší premárnený deň.“ Takto si predstavujeme svoju budúcnosť?

Keď som bola malé dievčatko, chcela som byť speváčkou, neskôr zverolekárkou, učiteľkou a každý rok niečím iným. Posledné dva roky som rozhodnutie nezmenila. S rodičmi som sa zhodla na gymnáziu. Chcela by som oddialiť rozhodovanie a gymnázium je tiež dobrou prípravou na vysokú školu. Pre prípad, že by som skúšky zorala, poputuje moja prihláška na zdravotnú, kde by ma vzali bez skúšok. A k tomu ešte, akoby to nebolo málo, talentovky do Turčianskych  Teplíc. Ak sa tam nezačnem triasť ako osika a zmôžem sa na komunikáciu, bude fajn.

Možno existujú krajšie časy, ale náš je ten súčasný. Honoré de Balzac povedal: „Tvoja práca a štúdium je pevným ramenom, čo ťa drží vo forme“ Štúdium je veľmi dôležité pre našu budúcnosť, a tak by sme ho nemali brať na ľahkú váhu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/4070-spravna-volba-povolania/