Správna voľba povolania
V deviatke, tak to už chodí, si vyberáme novú cestu životom. Je to ťažká vecička, a preto majú tí, ktorí sa nad ňou
nezamýšľajú, šťastie. Môžu predsa zostať na základke, ďalší rok sedieť s nohami vyloženými na lavici a slová učiteľov brať jedným
uchom dnu a druhým von. A možno aj o rok. Alebo odídu zo školy. S radosťou zahlásia: „Desaťročná dochádzka skončila, až
teraz začína život!“ Ľudí, čo rozmýšľali podobne, môžeme nájsť na úradoch práce, v nemocniciach po otrave alkoholom či
vegetiacich za mrežami. Preto by sa mohla nejaká dobrá duša obetovať, takýchto žiakov prefackať a „zoslať“ naspäť na zem. Keď nie
podobrotky, tak pozlotky! Nemôžeme sa ale čudovať, ak ani táto taktika nezaberie. Veď komu niet rady, tomu niet pomoci. ...
V
skupinke číslo dva sú lenivci: „Mne sa nechce učiť, nechce sa mi pripravovať na prijímačky....“ Na prihlášky napíšu názvy
škôl, na ktoré ich vezmú bez skúšok. Nie aby sa pokúsili vyšplhať sa hore, oni sa zahrabávajú do zeme. Často počuť: „Škoda, mal na
viac.“
Ďalšiu skupinu tvoria rozumní. Na jednu školu sa pokúsia dostať vykonaním prijímacej skúšky po zodpovednej príprave. Ak
im to nevyjde, majú poistku. Druhú školu si tiež zvolia takú, kde ich vezmú bez skúšok.
Poslednú skupinu tvoria žiaci
praktizujúci zásadu – risk je zisk. A v čom je háčik? Nemali by sa na vec pozrieť aj z pohľadu – bez opatrnosti je i múdrosť
slepá? Napríklad by si mohli namiesto dvoch gymnázií zvoliť jednu školu – spomínanú poistku.
Predtým, ako si deviatak vyberie
školu, mal by zhodnotiť svoje schopnosti, zručnosť, talent. Ten, kto spieva, ako keď niekto privrzne mačke chvost medzi dvere, kto sa hýbe ako
drevo, kto nakreslí ľudskú postavu ako kruh s paličkami, nemal by ísť na školu, kde treba vykonať talentové skúšky. Každý by mal
popremýšľať, čo chce v živote dosiahnuť, či by ho vybraná práca bavila. Škola tvorí len zlomok života, potom nasleduje práca, pláca,
neskôr dôchodok. Ak človek nemá kladný vzťah k práci, ráno vstáva s nechuťou, deň mu je utrpením, vlečie sa pomalšie ako slimák. Keď
sa práca skončí, sadne si pred „bedňu“ a zmorený nudou ide do postele. Predtým, ako zaspí, si povie „Ďalší premárnený deň.“ Takto
si predstavujeme svoju budúcnosť?
Keď som bola malé dievčatko, chcela som byť speváčkou, neskôr zverolekárkou,
učiteľkou a každý rok niečím iným. Posledné dva roky som rozhodnutie nezmenila. S rodičmi som sa zhodla na gymnáziu. Chcela by som
oddialiť rozhodovanie a gymnázium je tiež dobrou prípravou na vysokú školu. Pre prípad, že by som skúšky zorala, poputuje moja prihláška
na zdravotnú, kde by ma vzali bez skúšok. A k tomu ešte, akoby to nebolo málo, talentovky do Turčianskych Teplíc. Ak sa tam nezačnem triasť
ako osika a zmôžem sa na komunikáciu, bude fajn.
Možno existujú krajšie časy, ale náš je ten súčasný. Honoré de Balzac
povedal: „Tvoja práca a štúdium je pevným ramenom, čo ťa drží vo forme“ Štúdium je veľmi dôležité pre
našu budúcnosť, a tak by sme ho nemali brať na ľahkú váhu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta