Zimná príroda (citovo-zafarbený opis)

Zimná príroda (citovo-zafarbený opis)

Mam veľmi rada zimu zimnú krajinu, ktorá ma vždy vie očariť svojou neopakovateľnou krásou. V mrazivom ráne sa krajina, pokrytá snehovou perinou trbliece, akoby na nej ležali rozsypané drobné diamanty.

Posledné zvyšky zoschnutých kvetov postriebrené námrazou sa pri prvých zableskoch slnečných lúčov rozžiaria ako vianočný stromček. Vysoké obťažkané návalom snehu hrdo stoja vo svojom sviatočnom šate. Pod striebornou stuškou ľadu počuť ticho žblnkotať potôčik. A keď slnko zatieni bielosivý záves snežných mrakov, spustia sa z oblohy nádherné snehové vločky.

Stačí len zakloniť hlavou a nechať sa štekliť po tvári. Tancujú ako baletky v krásnych bielych šatách. Jedna je krajšia od druhej a všetky sú jedinečné. Na večernej prechádzke pocukrovanou krajinou počuť len vrždiaci sneh pod nohami. Ten zvuk je tajomný a pritom krásny, znie ako pieseň. Vetrík slabúčko poletuje odfukuje jemné biele baletky a šepká krásnu rozprávkuh o pani zime.

Mráz svojimi farbami maľuje okná chaty učupenej pod veľkou perinou snehu. Zlatisté svetlo sviečky v malom oblôčiku, ktoré sa odráža na snehu, ma láka vojsť dnu. Svieti ako maják, aby som v tme nezablúdila. A v tom, ako som vošla do chaty, ma ohromilo neuveriteľné teplo krbu chrliaceho oeň ako rozzúrený drak.