Iní a predsa rovnakí

Napriek tomu, že nie som veľký cestovateľ, som mal možnosť vďaka projektu SOCRATES spoznať ľudí iných národností, ktorým sme robili spoločnosť na futbalovom zápase. Zoznámili ma s milými pánmi, o ktorých som sa neskôr dozvedel, že sú profesori a veľmi horliví športoví fanúšikovia. Na moje veľké prekvapenie dobre poznali našich hokejových reprezentantov, dokonca aj zopár futbalistov z nášho klubu.

Po príchode na štadión boli prekvapení nízkou účasťou fanúšikov. U nich sú štadióny vždy vypredané, a to napriek tomu, že sú omnoho väčšie ako tie naše, ktoré nazvali dedinskými. Tiež sme spomenuli futbalových výtržníkov známych ako hooligans a zhodli sme sa na tom, že takí ľudia nemajú na športových podujatiach čo robiť.

Počas zápasu ma zaujal ich pohľad na kvalitu hry. Nereagovali ako väčšina fanúšikov búrlivými výkrikmi a piskotom, na hre obdivovali jej klady a vulgarizmy nahradili racionálnymi komentármi ako by sa dala hra zlepšiť.
Ani páni profesori sa vo fandení nechceli nechať zahanbiť, tak sme ich naučili zopár povzbudzujúcich pokrikov, ktoré sa im evidentne zapáčili.

Počas zápasu prišiel moment, kedy rozhodca nepískal ako mal, a tak sa spustila lavína hanlivých pokrikov od domácich fanúšikov. Tie slušnejšie som sa snažil prekladať a zistil som, že výraz ,,rozhodcovi mrkvu“ vôbec nepoznajú, no používajú ,, take the glasses“, čo má v podstate rovnaký význam. Počas menej zaujímavých herných momentov sme udržiavali komunikáciu o rozdieloch kultúr Nórska, Škótska a Slovenska. Páni z partnerských škôl pochválili organizáciu ich pobytu na Slovensku a vyjadrili sympatie ku krásam slovenskej prírody.

Napriek chladnému počasiu zostali až do konca zápasu. Vymenili sme si e-mailové adresy a rozlúčili sme sa. Toto multikulturálne zblíženie bolo pre mňa veľmi zaujímavou a poučnou skúsenosťou.