V živote človeka je veľmi dôležité – priateľstvo. Začína sa pre mnohých už v detstve a keď mate šťastie, pretrvá až do dospelosti.
Moje najväčšie priateľstvo sa začalo už v škôlke. Stretol som tam Miša , ktorý bol zo začiatku sám ako ja. Boli sme noví a nikoho sme ešte nepoznali. Výborne sme si rozumeli a náhodou sme aj bývali v domoch oproti sebe. Takže aj poobede a cez víkendy sme boli spolu.
Na toto obdobie bez povinností si spomínam veľmi rád. Keď som išiel v prvý deň do školy, čakal som, že sa tam objaví aj Mišo. Veď sme sa predsa cez prázdniny dohodli, že budeme sedieť spolu v lavici ako správni kamaráti. Ale Miša nikde. Po skončení školy som na neho počkal vonku s otázkou, čo sa stalo? Prečo neprišiel? Mišo mi povedal, že sa budú sťahovať do väčšieho bytu a rodičia ho už prehlásili na inú školu.
Škoda, pomyslel som si. Prišiel som o najlepšieho kamaráta. Ale nie je to tak. Neďaleko nás býva Mišova babka. A tak sme každé prázdniny spolu. Sme síce väčší, no stále sa máme o čom porozprávať a nezabudneme si spolu zahrať futbal. Je to proste fajn, aj keď už nebýva pri nás. Je pravda, že aj v škole mám veľa kamarátov, ale je to iné. Mišo je proste priateľ, na ktorého sa vždy teším, keď príde. So smiechom si spomíname na zážitky zo škôlky, na spolužiakov.
A pretože naše priateľstvo neskončilo ani keď sa odsťahoval, verím, že zostaneme priateľmi aj keď vyrastieme. Aspoň v to dúfam.