Denník Naomi Maig

3.9. pondelok
Som černoška, bývam v Juhoafrickej republike a mám škrečkov Alexa a Toma. S rodičmi sa sťahujeme na Slovensko. Trochu sa bojím, ale teším sa na nových ľudí. Mám strach ako ma príjmu, ako sa ku mne budú správať. Budem pre nich úplne iná. Keď sme vystúpili z vlaku, vydýchla som si, no teraz ma čaká oveľa ťažšie dobrodružstvo. Prišli sme k domu pri rieke Hron. Udýchaní sme sa vybalili a večer sme sa konečne hodili do postele. Stále som sa mrvila, a keď sa mi konečne podarilo zaspať, sníval sa mi sen o škole. S deťmi som sa hneď skamarátila. Bolo to super, no neviem, či sa to stane aj v reálnom živote.

4.9. utorok
Po treťom zazvonení budíka sa mi konečne podarilo vstať z postele. Obliekla som sa, najedla a letela do školy ako úplne normálny žiak. Dúfam, že informovali žiakov pred mojím príchodom, aby náhodou nedostali šok, keď ma uvidia. V triede na mňa pochybovačne pozerali, ale hneď, ako som si sadla, sa k mojej lavici nahrnul húf žiakov. Vypytovali sa ma, odkiaľ som prišla, ako sa volám, kde teraz  bývam a tak. Väčšina detí si však niečo o mne šepkala a smiala sa. Práve tak som nechcela, aby to dopadlo. Som z toho sklamaná. Štvrtá hodina bola etická výchova. Pani učiteľka sa so mnou chcela porozprávať. Spýtala sa ma, ako ma deti prijali. Povedala mi, že by som na nich mala nejako zapôsobiť. Hneď mi niečo napadlo. Som dobrá v breakdance a viem aj repovať. Hádam ich to bude zaujímať.

5.9. streda
Druhá hodina je telesná. Ak tam zatancujem a zarepujem, bude to trápne, ale risknem to. Po nástupe v telocvični som sa spýtala, či môžem zatancovať. Rozhodla som sa, že ak to naozaj nezapôsobí, tak v núdzovom prípade aj zarepujem.  Tak,  divadlo sa môže začať. Začala som sa točiť na hlave, potom na rukách a nakoniec som urobila stojku. Spolužiaci mi začali tlieskať. Aj ja som usúdila, že to nebolo až také zlé. „A ešte niečo zarepuj,“ povedala pani učiteľka a ja som nemala šancu sa z toho vymotať. Tak som spustila.  Boli z toho pravdepodobne nadšení, takže som bola rada. Po telesnej mi všetci gratulovali, aká som super. Ale ja si to nemyslím. Aj keď som si tu našla kamošky, žiaci z vyšších ročníkov sa ku mne správajú hrozne. Ale to mi je už jedno – hlavne, že poznám ľudí, ktorí ma chápu.

6.9. štvrtok
A tak sa začal môj nový život na Slovensku...
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/4107-dennik-naomi-maig/