Časová priamka sveta

Predstavme si časovú priamku osem centimetrov dlhú a na štvrtom centimetri by bol začiatok nášho letopočtu. Každý centimeter by znamenal jedno tisícročie. Na prvom centimetri stavali ľudia veľké kamenné monumenty, napríklad Stonehange. O centimeter neskôr už Gréci začali pestovať olivy a Japonci začínajú využívať hlinené nádoby. Nasledujúce dve tisícročia boli plné rozkvetu historicky najstarších a najkrajších kvetov. Mezopotámčania budovali najkrajšie mesto svojej doby Babylon, Egypt mal najväčšiu ríšu vo svojej existencii a Gréci budovali svoje antické dejiny. Pomaly sa dostávame na štvrtý centimeter, kde sa Rimania dostávajú do krvavých sporov s prvými Kresťanmi, ktorí začali prenikať do Alexandrie a Mayovia hrali loptové hry ako súčasť náboženského obradu. Ďalšie dva centimetre sú hlavne o rozvoji kresťanstva a útoku polovičky Ázie na Európu, o objavení Ameriky, o začiatku technického sveta a chorobe ľudstva - neustálych vojnách. Tým sa dostávame do súčasnosti.

Čo by sa asi učili naši prapravnuci o nás? Určite by spomenuli zoskupenie európskych štátov do únie, prezidenta USA Georga Busha a Saddáma Husajna, neutíchajúce nepokoje na Blízkom východe, obrovský boom v rozvoji štátov Perzského zálivu vďaka ťažbe ropy. Nezabudli by na začiatky celosvetovej siete Internet, na prvé ekologické autá, robota, ktorý obsluhoval čínskeho premiéra ako čašník a na teóriu, že vesmír má hranice. A kto vie, čo sa budú ich pravnuci učiť o dobe, v ktorej žili oni? Možno o reforme školstva, že sa žiakom budú posielať e-mailom učivá, o mierumilovnom, či o vojnovom svete. Kto vie? My by sme si ten ich svet určite predstavovali ako dobu plnú mieru a technických zázrakov. Možno aj my budeme môcť prispieť k tomu, aby ten svet bol taký, aký chceme, ale taký asi nebude.

Čo môžu ľudia urobiť, aby žili v svete, ktorý chcú, vyjadruje citát: „Nerozhodujeme o tom, čo sa s týmto svetom stane, ale o tom, ako využijeme čas, ktorý nám bol pridelený“.